Nový Frankenstein od režiséra Guillerma del Tora dorazil pred pár dňami na Netflix a ľudia šalejú, aby ho mohli vidieť. Legendárne monštrum dostalo nový šat a web Variety priniesol krátky rozhovor s odborníčkou na autorku pôvodnej literárnej predlohy z roku 1818 – Mary Shelley. Odborníčka odpovedala na otázky ohľadom originality diela, ale aj na to, ako veľmi sa del Toro oddialil od pôvodnej vízie príbehu o nebezpečiach ľudskej ambície.
Odborníčka na britský romantizmus, profesorka Julie Carlson z Kalifornskej univerzity, tvrdí, že del Toro sa snažil zachytiť srdce románu skôr než jeho presnú dejovú vernosť. Podľa nej film ctí dvojhlasné rozprávanie Viktora a jeho monštra a zachytáva jeho filozofické a lyrické momenty, hoci nie úplne v pôvodnej podobe.
„Určite som cítila, že v porovnaní s inými spracovaniami bol v diele skutočný rešpekt k samotnej knihe a ku géniu Mary Shelleyovej,“ povedala. Carlson upozorňuje, že del Toro prináša do príbehu väčšiu emocionálnu hĺbku a komplexitu, než majú mnohé predchádzajúce adaptácie.
Ako je na tom napríklad postava Elizabeth?
Ako sa zmenila Victorova minulosť? Carlson tvrdí, že film presúva dôraz z pýchy na hanbu a traumu. Viktorov otec je v snímke násilnícky lekár, ktorý ho fyzicky trestá a možno aj nepriamo zapríčinil smrť jeho matky. Podľa odborníčky tento zásah mení motivácie hlavného hrdinu – Viktor už nekoná len z pýchy či túžby po poznaní, ale aj z hnevu a potreby prekonať otca, čo dodáva príbehu nový psychologický rozmer.
„Postava Elizabeth je úplne iná. Samozrejme, v dnešnej dobe by to muselo ísť týmto smerom. V knihe je pomerne pasívna; nemá veľa čo robiť. Vo filme je však veľmi nezávislá, sama je vedkyňou, entomologičkou,“ hovorí odborníčka o ženskej postave, ktorú stvárnila Mia Goth.
Carlson tvrdí, že jej vzťah s Frankensteinovým monštrom nie je romantizovaný. Ide skôr o vzájomnú empatiu dvoch marginalizovaných postáv, čím film upozorňuje na sociálne a osobné výzvy, ktorým vo svojej dobe čelili. Odborníčka pripomína, že Elizabeth vo filme kritizuje Viktora a poukazuje na jeho ilúzie, čo v knihe až tak nerobí.
Carlson ďalej naznačuje, že podľa nej vzťah Elizabeth a monštra nie je vôbec er*tický. „Myslím, že niekoľkokrát hovorí: ‚Som divná,‘ pretože je entomologička a nikto jej nerozumie. Takže si myslím, že medzi monštrom a Elizabeth existuje súcit, ktorý vyplýva z toho, že sú obe postavy podriadené spoločnosti,“ hovorí. Ďalej hovorí, že svet knihy je zasadený do patriarchálneho sveta. Práve to podľa nej del Toro pekne využíva a spája Elizabeth s monštrom.
Frankenstein a spoločenská kritika
Ako sa film vyrovnáva s násilím a spoločenskou kritikou? Carlson tvrdí, že del Toro zmiernil brutalitu monštra, takže nie je len monštruóznym z*bijakom, ale viac ľudskou bytosťou, ktorá dokáže komunikovať. Film menej zdôrazňuje patriarchálnu spoločnosť a prenasledovanie inakosti. Tým posúva dôraz na širšie témy, ako sú vojna, ekonomické záujmy a rodinná trauma.
„V knihe Viktor uteká hneď, ako monštrum otvorí oči, pretože je zdesený. Vo filme sa oňho najprv stará a odíde až vtedy, keď ho frustruje. Takže do istej miery to nie je verné knihe, ale je to verné spôsobu, akým Shelley rozmýšľa o materstve, otcovstve a o tom, čo dlžíme svojim potomkom, či už ide o knihu, alebo dieťa,“ hovorí.
Zachováva sa vernosť románu? Carlson tvrdí, že jednou z najvernejších scén je čas monštra s rodinou De Laceyovcov. Táto pasáž verne odráža knihu a zdôrazňuje dôležitosť priateľstva, súcitu a prijatia mimo tradičných vzťahov. To je podľa nej kľúčová filozofická zložka Shelleyovej románu.
Ako sa jej film páčil všeobecne?
Ako odborníčka hodnotí štruktúru filmu? Carlson tvrdí, že del Toro ctí rámcovú štruktúru príbehu, kde Viktor a monštrum rozprávajú svoje vlastné príbehy. Zachytáva tak viacero vrstiev príbehu súčasne. „Je to bližšie k viacvrstvovej povahe Shelleyovej textu. Film je skutočne rozdelený podobne ako kniha a rámcuje príbeh rovnakým spôsobom. A naozaj nejde o hororový film, je to gotický film,“ tvrdí.
Ako film mení hlavné témy? Carlson tvrdí, že zatiaľ čo román sa sústreďuje na odsúdenie spoločenského vylúčenia a patriarchálneho násilia, film sa viac zameriava na širšie spoločenské a emocionálne témy, napríklad na vojnu, kapitalizmus a rodinné traumy. Tým sa del Toro posúva k modernému čítaniu príbehu, ktoré oslovuje dnešného diváka.
Carlson tvrdí, že del Toro vytvoril ambicióznu a vrstvenú adaptáciu, ktorá ctí Mary Shelley, jej román a kontext jej doby. Podľa nej film dokazuje, že Frankenstein je príbeh, ktorý dokáže zakaždým ožiť novým spôsobom. Dokáže to urobiť s inou emóciou, dôrazom na psychológiu a súcit, no zostáva stále verný filozofickým otázkam originálu.
