MMA – zmiešané bojové umenie, ktorého bojovníkom sú uštedrené mnohokrát také údery, že nás to pri sledovaní zápasu na chvíľu zabolí aj za nich. Bezpochyby, MMA patrí medzi najtvrdšie športové disciplíny a čoraz viac púta pozornosť médií, a to už nie iba v zahraničí, ale i na Slovensku. Najväčšou česko-slovenskou organizáciou, ktorá združuje MMA bojovníkov, je Oktagon.

Medzi takých zápasníkov patrí aj dvadsaťsedemročný sympaťák Gábor Boráros, ktorý nie je pre slovenskú verejnosť žiadnou neznámou, a nehovoríme iba o fanúšikoch tohto športu. Rodák z okolia Dunajskej Stredy začal so zápasením približne pre desiatimi rokmi. Za ten čas sa stal známym na celom Slovensku a aj v zahraničí, na Instagrame má už vyše 160 000 sledovateľov.

Za svoju kariéru zažil osemnásť výhier, sedem prehier a jednu remízu, ktorou skončil jeho prvý zápas. Posledný úspech zaznamenal s Brazílčanom Mauriciom Reisom v zápase Oktagon Prime, ktorý sa uskutočnil 15. februára v Šamoríne.

S potetovaným šampiónom, prezývaným aj Beast, sme sa porozprávali aj o jeho plánoch na najbližšie obdobie a tiež spomenul aj niečo zo svojich začiatkov v kariére. Okrem toho nám jeho priatelia porozprávali vtipné historky, na ktoré život so sympatickým Gáborom rozhodne nie je chudobný.

https://www.instagram.com/p/B8tIcfhgCDE/

Ako si spomínaš na svoje začiatky v MMA? Rodina ťa podporovala?

Samozrejme, stáli pri mne, ale dvakrát od šťastia neskákali (smiech). Báli sa o mňa, pretože vedeli, aký tvrdý a surový dokáže byť tento šport. Ja som chcel byť profesionálny futbalista, venoval som sa tomu odmalička, no ale život si to vymyslel na mňa inak.

Zápasenie som skúsil, pretože sa mi ako divákovi zapáčilo, bolo mi to sympatické. A po prvých rozdaných úderoch som zacítil, že toto bude niečo pre mňa.

Začiatky boli ťažké. No nechcem, aby to vyzeralo tak, že sa ľutujem alebo som uplakaný (smiech). Vyrastal som síce v slušných, no v skromných podmienkach. Chodil som na tréningy vlakom, niekoľko hodín, čo všetci zápasníci nepochopia.

Chcem tým len povedať, že som sa nenarodil v zlatej klietke a nech si nikto nemyslí, že toto je šport pre chlapcov a dievčatá z bohatých rodín. To nie. Úspech mi nikto nehodil do lona, ale musel som si ho vydrieť. A to tvrdo. No keď si odhodlaný to získať, získaš to. Treba veriť svojim snom.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech v MMA?

Môj úspech je Oktagon, úplne celý, ako sme ho spoločne vybudovali. Je mojím domovom, cítim sa v ňom najlepšie. Už na začiatku som tam spoznal úžasných ľudí, s ktorými som kamarát dodnes.

Ktorá prehra ťa najviac zamrzela?

Prehra? Ja nepoznám prehru. Každý zápas, z ktorého nevyjdem ako víťaz, beriem ako ponaučenie a snažím sa zobrať si z toho čo najviac, posunúť sa ďalej a bojovať. Vždy je čo vylepšovať a zdokonaľovať, a to napríklad v rámci techniky.

https://www.instagram.com/p/B8nDGJEgOmB/

Aké pocity máš po vstupe do klietky?

Pociťujem veľmi silné emócie, je to najkrajší pocit, keď idete do klientky a dav vás posúva a kričí vaše meno. Toto je presne ten „feeling“ v živote, ktorý má napĺňa. Možno sa trochu bojím neznámeho, pociťujem zvedavosť a v neposlednom rade adrenalín. Čiže všetko spolu v jednom, je to skrátka nepopísateľné.

Stres, adrenalín, nadšenie?

Presne tak, kombinácia týchto troch vlastností je moja práca a môj život. Presné pocity nedokážem opísať, tie treba zažiť.

Ako sa cítiš, keď čakáš pred zápasom na to, že zakričia tvoje meno?

Veľmi sa snažím sústrediť, v hlave koncentrujem myšlienky iba na zápas. Behá mi v nej aj to, ako som sa naň pripravoval. Keď sa už súboj začne, nevnímam nič iné, iba sa sústredím na boj.

Prezraď svojim fanúšikom, aké máš plány na najbližšie obdobie?

Chcem tento rok veľa zápasiť, najbližšie nás v marci čaká Oktagon 16 v Ostrave, kde sa postavím proti Nemcovi Niklasovi Stolzemu.

Máš nejak špeciálne upravený jedálniček alebo ješ všetko, aj nezdravé jedlá?

Ja mám to šťastie, že disponujem skvelým metabolizmom. Zjem skoro všetko, nemusím sa nijak obmedzovať. Stále dokážem bez problémov pred zápasom schudnúť na takú váhu, akú potrebujem mať.

Voči komu pociťuješ najväčší rešpekt z československej MMA scény? Kto podľa teba patrí ku špičke?

Každý, kto pomohol budovať MMA, vo svete je tých mien veľa. Na Slovensku je to nepochybne Attila Végh a Ilja, môj tréner a takisto tam môžem zaradiť všetkých z OFA (Octagon Fighting Academy). Každý bojovník si zaslúži rešpekt, nie je to jednoduchý šport a tak k tomu treba aj pristupovať.

https://www.instagram.com/p/B76yVZBgZ04/

Aký by mal byť podľa teba MMA bojovník? Aké vlastnosti sú dôležité, nepostrádateľné?

Musí mať v sebe predovšetkým bojovného ducha a trpezlivosť. A určite vytrvalosť, pretože je potrebné, aby stále trénoval a neprestával ani po porážke či neúspechu. A je nevyhnutné to mať v hlave zvolené za svoje životné poslanie.

Aké máš životné motto?

Nikdy sa nevzdávať. Mám veľa životných mott a hesiel v hlave a toto je jedno z tých popredných, ktorými sa riadim. Ja sa totiž len tak nezastavím, skrátka, nikdy nemám dosť (smiech). A aj preto mám prezývku Beast, čiže zviera.

Koľko trvá tvoja príprava na zápas?

Dva mesiace pred zápasom sa pripravujem najaktívnejšie. Mám niekoľkohodinový fázový tréning počas dňa, ale inak cvičím stále, aj keď nemám zápas, proste každý deň. Ale je dôležité mať presný plán tréningu pred a aj po zápase.

Koľko trvá regenerácia? Ako relaxuješ ty?

Forma a dĺžka regenerácie sa odvíja od toho, či je bojovník „fit“ alebo utrpel zo zápasu nejaké zranenie. Ja osobne regenerujem športom, mám rad rýchle autá, trávim čas s rodinou, kamarátmi a cestovaním.

Čo na tomto športe najviac miluješ?

Všetko od A-Z, MMA je môj život… A, samozrejme, milujem aj svojich fanúšikov a veľmi si vážim, že pri mne stoja v dobrých a aj ťažkých časoch, podporujú ma neustále. Poznajú ma vďaka tomu športu a práve oni ma v ňom aj svojím spôsobom posúvajú ďalej.

Vždy myslím na to, aby som ich nesklamal a ukázal čo najviac energie a „fightu“. V tomto svete je vzácnosť, keď vám niekto úprimne a lojálne drží stranu. Netreba to brať nikdy za samozrejmosť.

https://www.instagram.com/p/B3_9V04ALZa/

Máš predstavu, čo budeš robiť po skončení kariéry? Nejaký plán B?

Stále sa ešte chcem venovať naplno MMA, samozrejme. Mám ale rozrobené aj iné projekty. So svojím tímom vždy premýšľam do budúcna a v neposlednom rade sa venujeme aj charite. Dohodli sme sa, že vždy vyberieme niekoho, komu pomôžeme. Silní musia pomáhať slabým, tak by to malo byť.

Počuli sme, že ti manažérku robí žena, prečo si si na takýto post vybral akurát zástupkyňu nežnejšieho pohlavia?

To nie je o tom, či je žena, to je o našej dokonalej spolupráci, súhre. Stojí pri mne už od začiatku, myslím, že sme super tím, v dobrom aj v zlom. Robíme spolu aj na iných projektoch, dôverujeme si, veľmi dobre ma pozná a vie, aký som, čiže presne vie, čo a ako spraviť, aby dobre bolo (smiech).

A musím zdôrazniť, že vôbec nie je jednoduché manažovať športovca, no ona to zvláda, za čo ju veľmi obdivujem.

Vtipné príhody s Gáborom:

Karol „Bomby“ Ryšavý (MMA bojovník, kamarát): „Moje historky s Gáborom sú stále vtipné, pretože celý čas, čo s ním strávim, je jedna veľká zábava. Raz po tlačovej konferencii sedel pri mne a novinári mu dávali niekoľko otázok a on za každou spokojne prikývol a tak chápavo sa na nich pozeral. Potom sa však zrazu otočil ku mne a vraví mi: ,Miť?‘ Celý čas nerozumel, čo od neho chcú… Vtedy som vybuchol od smiechu.“

Ilja Ondrovič (tréner): „Ja som si na Gábora už zvykol, on ma namiesto tréner vola trénerka, pretože Maďari skloňujú v ženskom rode, za čo mu vždy dám po hlave.“

Nina Sedláková (manažérka): „Spolupráca s Gáborom sa zmenila na priateľstvo, o čom svedčí aj to, že on a jeho priateľka Monika nám boli za svedkov na svadbe. S čím, samozrejme, súvisí aj jedna historka. Na svadobnom obrade, práve v okamihu, keď sa čakalo na moje ,Áno‘, sa opýtala Monika Gábora, že čo rozprávajú.

A Gábor na plné pecky: ,A čo ja viem‘. Čiže namiesto môjho súhlasu zaznela táto jeho hláška a celá sála vrátane mňa s manželom sme vybuchli do smiechu. A ten jeho svadobný príhovor stál tiež za to, miestami som až nechápala, že či sa to reálne deje.“

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré! 🙂