Od hlinených koláčikov po popol mŕtvych
Kým Lotito bol extrémny solitér, v niektorých kultúrach je konzumácia nejedlých látok súčasťou tradície či prežitia. Na Haiti, v krajine skúšanej extrémnou chudobou, si ľudia vyrábajú tzv. galette de terre. Sú to sušienky vyrobené zo žltej hliny, soli a trochy tuku. Nie sú pochúťkou, sú nástrojom proti hladu. Hlina ti zaplní žalúdok a poskytne pocit sýtosti, hoci z dlhodobého hľadiska prináša parazity a podvýživu.
Na opačnom konci spektra bizarnosti sú prípady spojené s psychickou traumou. Možno si zachytil príbeh ženy, ktorá sa nevedela vyrovnať so stratou manžela a začala ochutnávať jeho kremačný popol. Pôvodne išlo o náhodu, keď sa jej popol dostal na prsty, no nakoniec skončila pri každodennom rituáli, keď popolom nahrádzala jedlo. Tu sa hranica medzi biológiou a psychológiou definitívne stiera.
Tvoj tráviaci trakt ako bojisko
Prečo je jedenie gaučov, skla či kovu také nebezpečné? Okrem zjavného rizika zadusenia alebo porezania hrdla sklom ti hrozí niečo, čo lekári nazývajú bezoár. Je to pevná masa nestráveného materiálu, ktorá sa nahromadí v žalúdku. Najčastejšie ide o vlasy (trichofágia), ktoré sa do seba zapletú a vytvoria nepriechodnú guľu. Bez chirurgického zákroku je pre teba takýto „obed“ smrteľný.
Kovové predmety zase môžu spôsobiť perforáciu čriev alebo otravu ťažkými kovmi. Tvoje telo sa síce snaží adaptovať, ale mechanické poškodenie orgánov je len otázkou času. Aj konzumácia čistiacich prostriedkov, ktorá sa občas objavuje ako internetová výzva, vedie k trvalému poleptaniu pažeráka.
Čo nám o nás hovorí chuť na takéto jedlo?
Téma jedenia bizarných vecí nás pravdepodobne fascinuje preto, že útočí na náš základný inštinkt sebazáchovy. Kým ty riešiš, či je v párku dosť mäsa, niekto iný rieši, či je molitan z jeho pohovky dostatočne mäkký na prehltnutie. Tieto príbehy sú pripomienkou toho, aká krehká a zároveň odolná je ľudská psychika a biológia.
Či už ide o kultúrny zvyk, volanie tela po mineráloch alebo hlbokú psychickú poruchu, jedenie nejedlého zostáva jednou z najpodivnejších kapitol ľudskej existencie. Takže keď nabudúce uvidíš niekoho na internete „koštovať“ gauč, spomeň si na Michela Lotita a radšej si daj to jablko. Má síce menej železa ako bicykel, ale tvoj žalúdok ti zaň poďakuje.
