Pracovný život už dávno nepripomína rebrík, po ktorom človek pomaly stúpa až do dôchodku. Najmä mladí zamestnanci odmietajú čakať niekoľko rokov na povýšenie, lepšie úlohy či vyšší plat. Namiesto toho skúšajú rôzne pozície a cielene zbierajú skúsenosti. Gen Z tak mení predstavu o úspešnej kariére a prináša ďalší trend s netradičným názvom. Tentoraz ide o tzv. lily padding, ktorý prirovnáva pracovné presuny ku skákaniu žaby medzi leknami.
Jedna práca predstavuje iba ďalšie lekno
Pojem lily padding vychádza z pohybu žaby, ktorá preskakuje z jedného lekna na druhé. V pracovnom prostredí označuje premyslené striedanie pozícií, firiem alebo dokonca celých odvetví. Cieľom pritom nemusí byť okamžite vyšší plat ani atraktívnejší pracovný titul, upozorňuje portál Forbes.
Mladý človek môže začať napríklad ako tvorca textov. Neskôr prejde k správe obsahu, vyskúša si marketingovú stratégiu a postupne sa dostane k vedeniu projektov. Každá pozícia mu pridá inú skúsenosť, nový kontakt alebo užitočnú schopnosť. Jednotlivé zamestnania preto vníma ako dočasné zastávky, ktoré ho pripravia na ďalší krok.
Lily padding sa na prvý pohľad podobá klasickému preskakovaniu medzi zamestnaniami. Rozdiel však spočíva najmä v motivácii. Bežný job hopping často vychádza z nespokojnosti, vyhorenia alebo túžby po lepšej výplate. Lily padding má mať jasný plán a smerovanie. Zamestnanec si vyberá ďalšiu pozíciu podľa toho, čo sa v nej naučí.

Tento prístup získava popularitu najmä medzi príslušníkmi generácie Z. Podľa údajov spoločnosti Randstad zostáva mladý zamestnanec počas prvých piatich rokov kariéry na jednom mieste priemerne iba 1,1 roka. Pri mileniáloch dosahuje priemer 1,8 roka. Staršie generácie zostávajú v jednej práci takmer tri roky.
Flexibilita prináša výhody aj nepríjemné riziká
Mladí ľudia dnes uprednostňujú zamestnateľnosť pred vernosťou jednej firme. Dlhé roky strávené u rovnakého zamestnávateľa im už nezaručujú istotu. Technológie, umelá inteligencia a digitálna transformácia navyše rýchlo menia schopnosti, ktoré firmy potrebujú a vyžadujú.
Strategické presuny môžu mladým pracovníkom pomôcť vytvoriť pestrejší životopis. Spoznajú rôzne firemné kultúry, rozšíria si sieť kontaktov a naučia sa rýchlo reagovať na nové situácie. Výhodou môže byť aj vyššie sebavedomie. Človek totiž svoju hodnotu nestavia iba na názve pracovnej pozície, ale najmä na tom, čo reálne dokáže.
Lily padding však nepredstavuje zaručený recept na úspech. Príliš veľa krátkych pracovných skúseností môže vyvolať pochybnosti personalistov, varuje portál Pocket HRMS. Firma si môže položiť otázku, či sa jej oplatí investovať čas do človeka, ktorý pravdepodobne čoskoro odíde.
Neustále začínanie odznova prináša aj psychickú záťaž. Zamestnanec sa musí opakovane zoznamovať s novým prostredím, ľuďmi a pravidlami. Zakaždým si potrebuje vybudovať dôveru a preukázať svoje schopnosti. Pri častých prestupoch preto hrozí únava, vyhorenie aj nedostatok hlbších odborných znalostí.

Mladí pracovníci môžu zároveň prísť o príležitosti, ktoré firma ponúka až po dlhšom čase. Ide napríklad o vedenie tímu, rozsiahle školenia alebo účasť na dlhodobých projektoch. Odborníci preto odporúčajú, aby mal každý pracovný presun zrozumiteľný dôvod. Bez jasného cieľa sa strategické budovanie kariéry ľahko zmení na chaotické blúdenie.
Gen Z bojuje o samotný vstup na pracovný trh
Za rastúcou popularitou trendu sa skrýva aj náročná situácia mladých uchádzačov. Absolventi prichádzajú na pracovný trh v čase, keď firmy obmedzujú nábor. O juniorské miesta navyše súperia so skúsenejšími ľuďmi a časť začiatočníckych úloh preberá umelá inteligencia.
Juniorské pozície už automaticky nepatria mladým ľuďom bez praxe. Zamestnávatelia od nich často očakávajú skúsenosti, ktoré si však bez prvej príležitosti nemajú kde vytvoriť. Do súťaže vstupujú aj starší uchádzači, ktorí menia odbor alebo sa po prestávke vracajú do práce.
Začiatok kariéry sa teda pre Gen Z môže zmeniť na zdĺhavý boj. Ak si chceš prečítať viac o tom, prečo väčšina mladých dnes súperí o prácu s nečakanou konkurenciou, klikni na náš článok o problémoch mladých na pracovnom trhu.





















