Dlho sa verilo, že generácia Z je tou najuvedomelejšou v odmietaní nerestí. Nové dáta z University College London (UCL) však túto idylku jemne narúšajú. Ukazuje sa, že u nezanedbateľnej časti mladých nebol nezáujem o pohárik v tínedžerskom veku definitívnym rozchodom, ale skôr odloženým štartom.
Ako informuje web Indy100, štúdia naznačuje, že hoci mnohí mladí preferujú zdravý životný štýl, u iných zástupcov tejto generácie nabral vzťah k omamným látkam po prekročení prahu dospelosti obrátky, ktoré prekvapili aj sociológov. Predstava o „triezvej generácii“ sa tak v svetle aktuálnych čísel u časti mládeže javí ako ilúzia, ktorá vyprchala spolu s dospievaním.
Výskum odhalil, že miera pravidelného nárazového pitia (tzv. binge drinking) sa u tejto skupiny od konca dospievania strojnásobila. Až 68 % mladých dospelých z generácie Z priznalo nárazovú konzumáciu v uplynulom roku a takmer tretina (29 %) si pravidelne dopraje šesť alebo viac pohárikov na jedno posedenie.
Ide o dramatický skok oproti veku 17 rokov, kedy pravidelné holdovanie poháriku deklarovalo 10 % z nich. Súčasných 29 % dokonca prevyšuje štatistiky mileniálov, ktorí v rovnakom veku dosahovali úroveň 25 %. Vedci upozorňujú, že toto správanie sa prejavuje najmä u tých členov Gen Z, ktorí už dosiahli vek 20 až 23 rokov.
Generácia Z a alarmujúce užívanie omamných látok
Okrem alkoholu výskum, ktorý sledoval 10 000 jednotlivcov narodených v rokoch 2000 až 2002, poukazuje na alarmujúci nárast užívania omamných látok. Polovica 23-ročných zástupcov generácie Z vyskúšala m*rihuanu a tretina experimentovala s tvrdšími látkami, ako sú k*kaín, k*tamín či e*táza. Podiel užívateľov m*rihuany vzrástol o 18 percentuálnych bodov, zatiaľ čo experimentovanie s tvrdými omamnými látkami sa viac než strojnásobilo – z pôvodných 10 % na súčasných 32 %.

Svet moderných závislostí dopĺňajú aj ďalšie rizikové správania, ktoré u mladých dospelých prudko rastú. Denný vaping v tejto vekovej kategórii vyskočil z 3 % na 19 %. Problémom sa stáva aj hazard, ktorému sa v poslednom roku venovala tretina opýtaných, pričom mnohí už pociťujú negatívne dôsledky vo forme výčitiek svedomia.
Autorka štúdie Dr. Aase Villadsen varuje, že hoci je raná dospelosť obdobím experimentovania, tento trend je znepokojivý, ak sa takéto návyky počas dvadsiatky v človeku hlboko zakorenia.
Vysokoškoláci si lievajú častejšie
Výskum priniesol aj zaujímavý pohľad na sociálne rozdiely v rámci jednej generácie. Ukázalo sa, že vysokoškoláci majú tendenciu k častejšiemu nárazovému pitiu alkoholu. Naopak, mladí ľudia bez univerzitného vzdelania boli náchylnejší na denné vapovanie a častejšie čelili problémom spojeným s hazardnými hrami.
Bez ohľadu na vzdelanie však platí, že muži sú vo všeobecnosti náchylnejší k nadmernému pitiu aj užívaniu dr*g než ženy. To potvrdzuje pretrvávajúce rodové rozdiely v rizikovom správaní.
Tieto trendy majú podľa vedcov vážne celospoločenské dôsledky, ktoré presahujú zdravie jednotlivca. Závislosti ničia vzťahy, vyhliadky na zamestnanie a vytvárajú enormný tlak na verejné služby, od zdravotníctva až po trestnoprávny systém.
Výsledky štúdie sú preto jasným apelom na politikov, aby venovali zvýšenú pozornosť prevencii a regulácii návykového správania u mladých dospelých skôr, než sa z dočasného životného štýlu stane trvalá záťaž pre spoločnosť. Generácia Z má spoločnosť ešte čo naučiť.





















