Svet randenia v súčasnosti neustále sprevádzajú kadejaké nové výrazy opisujúce rôzne trendy či formy správania. Väčšinou tie negatívne či priam toxické. Niektoré slovíčka sa uchytia a používajú sa roky, iné zasa nie.
Jedným z takýchto randiacich pojmov je cloaking. Cloaking označuje nekompromisne toxické správanie, pri ktorom aj starý dobrý ghosting vyzerá ako nevinná hra. Jeho dopady na sebavedomie toho druhého môžu byť zdrvujúce.
Ak by sme to chceli opísať veľmi stručne, tak by sme mohli povedať, že cloaking je extrémna forma ghostingu. Ako sa prejavuje v praxi a prečo sa ho ľudia dopúšťajú?
Namiesto rande jazva na duši
Cloaking pochádza z anglického slova pre zahaľovanie, maskovanie či zneviditeľnenie a ide o pomenovanie veľmi trefné. V prostredí randenia pojem prvýkrát použila britská novinárka Rachel Thompson na opísanie vlastnej negatívnej skúsenosti zo zoznamky.
Ako presne to prebiehalo? Cloaking nastáva v momente, keď sa druhá osoba rozhodne neprísť na dohodnuté stretnutie a okrem toho ťa nekompromisne a nenávratne vystrihne zo svojho života – zablokuje si ťa všade tam, kde je to len možné.
V praxi to môže vyzerať nejako takto: sedíš v kaviarni alebo v reštaurácii, na ktorú ste sa v čete obaja veľmi tešili. Prejde pätnásť minút, polhodina a tá druhá osoba stále neprichádza. Chceš jej napísať, čo sa deje, a tam nastáva problém – nevieš nájsť jej profil!
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneOtvoríš všetky appky, v ktorých máš na človeka kontakt, a všade sa situácia opakuje. Je to obrovský šok a rozhodne nejde o náhodu. Bol si ghostnutý tým najbrutálnejším spôsobom, stal si sa teda obeťou cloakingu.
Nie je prekvapujúce, že cloaking dokáže človeku rýchlo a nemilosrdne rozbiť sebavedomie. Pri bežnom ghostingu sa sklamanie aspoň dostaví postupne, s tým, ako plynú dni a stále sa znižuje šanca, že ten druhý nakoniec odpíše.
Prečo sa ľudia cloakingu dopúšťajú?
Prečo by sa vôbec niekto dopúšťal takého zbabelého a odporného postupu ako cloaking? Odborníci na vzťahy a psychológovia sú presvedčení, že hlavnou motiváciou pre cloaking je snaha vyhnúť sa konfrontácii a pocitom viny.
Tí, čo sa cloakingu dopúšťajú, majú zvyčajne nízku emocionálnu zrelosť a chabé komunikačné schopnosti. Nedostatok empatie im bráni postaviť sa následkom vlastného konania.
Zablokovaním druhého človeka si svoju obeť vymažú zo svojho sveta presvedčia seba samých, že problém neexistuje. Ušetria si akýkoľvek kontakt, ktorý by zahŕňal nepríjemné vysvetľovanie toho, prečo viac netúžia po spoločnosti toho druhého.
Nie je prekvapujúce, že cloaking môže obeť hlboko raniť. Nastáva sklamanie a náhly šok z toho, že ten druhý ho zo svojho života radikálne vypustil. Rozhodne to nemá pozitívny dopad na sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty.
Dôležité je však si uvedomiť, že zle by sa mal cítiť práve ten, čo sa cloakingu dopúšťa. Ide o veľmi neetické konanie, ktoré je prejavom maximálnej neúcty k druhým a zároveň vizitkou dokazujúcou osobnostnú nezrelosť.
Randenie prináša aj jemnejšie trendy
Cloaking ukazuje, ako ľahko môže moderné randenie zanechať nepríjemnú stopu. Objavujú sa však aj trendy, ktoré prinášajú odlišný pohľad na vzťahy. Wildflowering napríklad znamená dať novému spojeniu priestor, netlačiť na jeho rýchle definovanie a nechať ho vyvíjať sa prirodzene. Viac o tomto prístupe aj o tom, ako Gen Z mení pravidlá lásky, sa dočítaš v našom článku.
