Globálna teplota na Zemi dosiahla v prvej polovici júla rekordné hodnoty. Ako uviedol klimatológ profesor Milan Lapin, počas pätnástich dní od 3. do 17. júla dosahovala priemerná globálna teplota vzduchu vo výške 2 metre nad zemským povrchom na celej Zemi v priemere 16,94 až 17,23 stupňa Celzia. Tieto hodnoty prekonali doterajší rekord 16,92 °C z 24. júla 2022.
„Je zrejmé, že táto mimoriadne teplá epizóda bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Prispieva k nej zosilňujúci skleníkový efekt atmosféry, ale aj práve nastupujúca teplá epizóda El Niňo v rovníkovom Pacifiku,“ povedal pre TASR klimatológ. Pokračovanie tohto trendu potvrdili aj aktuálne údaje z 18. júla.
Globálnu priemernú teplotu od roku 1979 počíta a vyhodnocuje Národné centrum pre environmentálne predpovede (NCEP) v Spojených štátoch amerických. Robí tak na základe meraní viac než 13.000 meteorologických staníc na celej Zemi, a tiež satelitných meraní teploty povrchu morí a oceánov.
„Ide o vážený priemer teploty vzduchu z reanalýzy výstupov modelu CFSV2 z pozemných meraní vo výške 2 metre nad zemským povrchom na kontinentoch a satelitných meraní povrchu oceánov. Vychádza sa z ôsmich meraní denne – teda každé tri hodiny,“ vysvetlil Lapin, pričom dodal, že výstupy meraní je možné považovať za spoľahlivé. Podľa odborníkov je chyba takéhoto výpočtu priemernej teploty na Zemi menšia ako 0,1 °C.
Už 3. júla zverejnilo stredisko NCEP správu, že išlo o deň s najvyššou nameranou globálnou teplotou v histórii. Trend však pokračoval aj naďalej a globálne najvyššia teplota bola 6. júla s odchýlkou 1,02 °C od dlhodobého priemeru rokov 1979 až 2000. Na severnej pologuli bola potom zatiaľ najvyššia odchýlka 17. júla – dosiahla 1,07 °C v porovnaní s priemerom v rovnakých rokoch.
Podľa klimatológa je takmer isté, že aj celosvetový mesačný priemer teploty vzduchu za tohtoročný júl bude rekordne vysoký, teda najvyšší od začiatku vyhodnocovania globálnych mesačných priemerov teploty vzduchu od roku 1850.
Tropické horúčavy sužujú v tomto období viaceré oblasti sveta – v severnej Amerike, v Číne a aj v južnej Európe, kde tlaková výš spojená s horúčavami dostala mýtické meno Cerberus.
Denné maximá na juhu Talianska či Španielska, ale aj na Balkáne atakovali resp. prekročili hranicu 40 stupňov – napríklad v španielskej Seville či na Sardínii alebo v samotnom Ríme, kde namerali absolútny rekord 41,8 °C. Nad 40 stupňov vystúpila teplota vzduchu v Mostare na juhu Bosny a Hercegoviny a 40,1 °C dosiahla v metropole Čiernej Hory v Podgorici.
