Inšpirácia starými legendami
Znamená to teda, že máme dočinenia s úplne vymyslenou krvavou legendou, akých existujú stovky? Nemusí to tak byť. Ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne, a aj v prípade Sweeneyho Todda tu sú isté zdroje, ktoré naznačujú, že jeho príbeh nemusel byť úplne fiktívny.
V prvom rade sa zdá, že legenda o vraždiacom holičovi je výrazne staršia, než si myslíme. Úplne najranejší záznam o nej sa nachádza v denníkových zápisoch švédskeho cestovateľa Pehra Lindeströma z polovice 16. storočia. Zmieňuje sa v nich o podobnom príbehu a vraždách „akéhosi francúzskeho holiča“, ktorý mal svoje zločiny spáchať v meste Calais.
Jeho verzia legendy sa nápadne podobá neskoršiemu príbehu: nájdeme v nej tajnú pivnicu aj koláče plnené ľudským mäsom. Iní bádatelia uviedli, že príbeh o vraždiacom holičovi sa vo Francúzsku zvykol rozprávať ako strašidelná historka.
Existujú dokonca záznamy o tom, že francúzska polícia skutočne okolo roku 1800 pátrala po neznámom holičovi, ktorý svoje obete podrezával a ich mäso predával v koláčoch ničnetušiacim ľuďom. Je teda prinajmenšom možné, že postava Sweeneyho Todda má predobraz v niektorých skutočných vrahoch či zločinoch. O holičovi, ktorý utiekol z väzenia a rozhodol sa krvavo pomstiť boháčovi, ktorý mu zničil život, sa zmieňuje aj prozaik Charles Dickens. Ten ale dodal, že podľa neho ide len o legendu.
Príbeh svojej doby
Príbeh Sweeneyho Todda je však zaujímavý aj v tom, ako odzrkadľuje strachy a fóbie viktoriánskej doby. Todd má svoje holičstvo priamo v srdci industriálneho Londýna. Industrializácia znamenala okrem pokroku aj vyšší výskyt vrážd a iných zločinov, čo sa prirodzene odtlačilo aj do príbehov z tohto obdobia.
Časť o koláčoch plnených ľudským mäsom môže vychádzať z toho, že v danom období neboli tieto pochutiny príliš kvalitné. Zákazníci sa zvykli sťažovať, že ich mäso je akési tuhé a nechutné, dokonca v žarte prehodili, že by pokojne mohlo byť ľudské. Tento morbídny vtip sa medzi obyvateľmi chytil a zrejme prežil ako svojský druh mestského strašidelného folklóru.
Nesmrteľný záporák
Či už reálny, alebo fiktívny, Sweeney Todd dnes patrí k najznámejším a najdesivejším záporákom. O jeho masovú popularitu sa postaral Stephen Sondheim vo svojom muzikáli Sweeney Todd: Diabolský holič z Fleet Street, ktorý mal premiéru v roku 1979.
Ale už predtým sa diváci mohli s týmto príbehom stretnúť vo viacerých divadelných hrách. Čo sa týka kinematografie, tak prvý film o vraždiacom holičovi s názvom Sweeney Todd vznikol v roku 1926 a má 15 minút. Hlavnú úlohu si zahral G. A. Baughan.
Z ďalších snímok môžeme zmieniť napríklad tituly Bloodthirsty Butchers z roku 1970, The Tale of Sweeney Todd z roku 1998 a Sweeney Todd: Diabolský holič z Fleet Street z roku 2007 od Tima Burtona.
Ide o adaptáciu Sondheimovho muzikálu, v ktorej si Todda zahral Johnny Depp a pani Lovett Helena Bonham Carter. Film si odniesol tri nominácie na Oscara, pričom získal sošku za najlepšiu výpravu. Za zmienku stojí aj britský televízny film Sweeney Todd z roku 2006, v ktorom si Todda zahral Ray Winstone, pani Lovett stvárnila Essie Davis.
