Trest smrti v Československu bol zrušený krátko po Nežnej revolúcii, a to v roku 1990. Dovtedy na popravisku skončilo mnoho ťažkých zločincov a v 50. rokoch aj veľa nevinných ľudí, ktorí boli odporcami komunistického režimu.
Kto však bol úplne posledným popraveným v Československu? Jeho meno je Štefan Svitek a ide pravdepodobne o jedného z najbrutálnejších a najhorších vrahov v histórii celého Československa. Svedčí o tom aj prezývka, ktorú si vyslúžil: Horehronský rozparovač. Z jeho činov tuhne krv v žilách.
Násilím bol obklopený už ako dieťa
Štefan Svitek sa narodil 23. januára 1960 v Podbrezovej. Jeho rodinné zázemie nebolo ani trochu ideálne. Svitekov otec bol alkoholik, ktorý celú rodinu terorizoval a bil. Podľa psychológov a psychiatrov, ktorí ho neskôr vyšetrovali, si Svitek tieto vzorce správania osvojil a považoval ich za úplne normálne.
Niet preto divu, že už od mladého veku sa dostával do problémov so zákonom. Často utekal z domu, dopúšťal sa krádeží, ale aj znásilnení.
Vzrušovalo ho násilie páchané na ženách aj zvieratách. Už ako dieťa zvieratá týral. Známy je napríklad jeho čin, keď mačku priviazal k osiemu hniezdu, či keď žabu polial benzínom a zapálil. Rozbitou fľašou kravám rezal vemená a kastroval býky. Keď prišiel do puberty, začal mať so zvieratami sexuálny styk.
Okrem toho si už vo veľmi mladom veku vypestoval závislosť na alkohole, k čomu sa neskôr pridala aj závislosť na analgetikách. Vyžíval sa tiež v sebapoškodzovaní (vpichoval si žeravé ihly do pohlavných orgánov, prípadne ich rezal nožom).
Strávil dlhé roky vo väzení (dohromady to bolo 7 rokov), bolo mu tiež nariadené ochranné psychiatrické liečenie, ale Svitek na slobode neostal nikdy príliš dlho. Po jednom prepustení z väzenia uniesol mentálne zaostalú ženu, ktorú uväznil a pravidelne znásilňoval.
Šialená vražda
V roku 1981 sa Štefan Svitek oženil s mladou Máriou, ktorá mala z prvého manželstva dvojročnú dcérku. Druhá sa narodila po svadbe. Svitek sa v manželstve prejavoval presne tak ako kedysi jeho otec.
On sám síce neskôr vypovedal, že bol úplne normálnym manželom a otcom (vzťah k manželke označil za „priemerný“), ale sú známe prípady, keď pod vplyvom alkoholu rodinu bil či svoje deti zväzoval povrazom a smial sa na nich. Rodina žila v rodinnom dome v Brezne.
Svoj najšialenejší a najbrutálnejší čin Svitek spáchal 30. októbra 1987. V ten deň sa vybral s kamarátom do lesa, kde spoločne rezali drevo na kúrenie pre jedného svojho známeho. S prácou skončili okolo štvrtej popoludní a za odmenu dostali dve fľaše ríbezľového vína. Svitek a jeho kamarát sa presunuli do krčmy, kde vypili obe fľaše a pridali aj niekoľko pív a tvrdého alkoholu.
Po záverečnej sa presunuli do hotela Hron, kde popíjali až dovtedy, kým podnik nezavrel. Následne sa obaja rozišli. Svitek si uvedomil, že kvôli vypitému alkoholu nie je schopný chôdze, a tak si v parku sadol na lavičku, kde zaspal. Asi po hodine vstal a pokračoval v ceste. Doma ale zistil, že manželka a jeho dve dcéry, ktoré mali vtedy 4 a 6 rokov, nie sú v dome, ale v novej prístavbe na záhrade.
Dvere však boli zamknuté a Svitek sa začal správať agresívne. Búchal a kopal do dverí a žiadal Máriu, aby mu okamžite otvorila. Tá mu len odsekla, aby „išiel tam, odkiaľ prišiel“. To Sviteka ešte viac rozzúrilo, vyvalil dvere sekerou a začal na manželku kričať. Ona však nemala náladu sa hádať, a tak sa mu len bez slova otočila na posteli chrbtom.
V absolútnom šialenstve a zúrivosti Svitek následne Máriu zabil 16 údermi sekerou do hlavy. Krátko nato sa začali zobúdzať jeho dcéry, ktoré zavraždil rovnakým spôsobom. Telá boli na nepoznanie znetvorené.
Na úteku
Svitek si následne uvedomil, že ho toto počínanie sexuálne vzrušilo, a pomocou kuchynského noža telá rozrezal a vyberal z nich vnútornosti. Manželke odrezal oba prsníky a z jej brucha vybral plod, ktorý rozrezal žiletkou.
Rozhodol sa, že telá ukryje v lese. Vzal si teda vrece, do ktorého telá uložil, a vybral sa s ním z prístavby. Už po pár krokoch si to ale rozmyslel, vrátil sa do predsiene a telá opäť uložil na zem.
Mŕtvym vkladal prsty do rán, rezal ich a s ich mŕtvolami mal pohlavný styk. Pri krvavom vyčíňaní masturboval a viackrát dosiahol orgazmus. Podľa jeho neskoršej výpovede s tým skončil až niekedy na svitaní. Začul totiž psa, ktorého štekot ho vrátil do reality, a uvedomil si, čo spáchal. Rozhodol sa, že utečie.
Svitek sa umyl, prezliekol a v mestskej časti Podkoreňová prespal v opustenom dome. Následne pokračoval pešo po lese. Vlámal sa do opusteného rodičovského domu, kde sa rozhodol spáchať samovraždu.
Zároveň si chcel nožom porezať semenníky. Nôž bol ale tupý, takže si ich porezal žiletkou. Lano, na ktorom sa chcel obesiť, sa ale pretrhlo. Svitek pred domom začul prichádzajúce auto, takže utiekol. Medzitým už susedia objavili šialený masaker, ktorý Svitek spôsobil, a polícia obhliadala miesto činu.
Samotný Svitek sa ešte niekoľko hodín potuloval po okolí, ale zároveň sa začal cítiť vyčerpaný a z rán, ktoré si spôsobil na pohlavných orgánoch, mu tiekla krv. Navyše sa mu krútila hlava. Keď preto zbadal policajné auto, pristúpil k hliadke a ku všetkému sa priznal.
Možnosť nápravy? Nulová
Podľa súdnych znalcov bol Štefan Svitek ťažkou psychopatickou osobnosťou a mimoriadne brutálnym, agresívnym a surovým jedincom so silnými poruchami emotivity.
Nebol schopný žiadnej empatie a trpel celým radom sexuálnych úchyliek (zoofíliou, nekrofíliou a sexuálnym sadizmom). Jeho IQ sa pohybovalo v škále podpriemeru (81). Veľkú rolu na formovaní Svitekovej osobnosti hralo detstvo s tyranským otcom.
Zároveň ale psychiatri skonštatovali, že netrpí žiadnou psychickou poruchou či psychózou, dokázal rozpoznávať dobro a zlo a bol schopný svoje činy ovládať (nekonal teda pod stavom zmeneného vedomia či pod vplyvom halucinácií – v tom prípade by nebol za svoje činy zodpovedný).
Odborníci uňho navyše diagnostikovali závislosť na alkohole a analgetikách. Zdôraznili, že počas týchto šialených vrážd získal Svitek doteraz najväčší sexuálny zážitok a možnosť nápravy v jeho prípade bola prakticky vylúčená.
Naopak, hrozilo, že ak by bol v budúcnosti prepustený, s najväčšou pravdepodobnosťou by opäť vraždil. Horehronský rozparovač pred súdom ani pred svojou popravou svoje činy neoľutoval. Obhajoval sa tým, že v čase vrážd bol nepríčetný. Súd to ale (aj na základe analýz znalcov) nevzal do úvahy, uznal ho vinným z trojnásobnej vraždy a odsúdil na trest smrti obesením.
Svitek sa síce proti rozsudku odvolal, ale podľa všetkého mu na tom, aby si zachránil život, príliš nezáležalo. „Je mi jedno, či dostanem povraz, výkon trestu alebo psychiatriu,“ vyhlásil. „Len nech ma zbavia tých mojich hlúpych nápadov a myšlienok, ktoré ma už roky prenasledujú.“
Odvolanie bolo napokon zamietnuté a poprava bola vykonaná 8. júna 1989. Vo veku 29 rokov sa tak Štefan Svitek stal posledným popraveným zločincom v dejinách Československa.
