Máme radi dobré horory, preto nás teší, že do našich kín včera vstúpila nová žánrovka Temný dom od Davida Brucknera. Ten sa v minulosti predviedol už niekoľkými kvalitnými horormi (The Ritual či príspevky v antológiách V/H/S či Southbound) a jeho novinka vyzerala viac než sľubne. Dostali sme teda v kinách poriadnu dávku mrazenia?

Podivné tajomstvá domu pri jazere

Najprv niečo o príbehu. Hlavnou hrdinkou je učiteľka Beth (Rebecca Hall), ktorá je zdrvená z nedávnej tragickej smrti svojho manžela Owena (Evan Jonigkeit). Svoje dni trávi sama v krásnom dome pri jazere, ktorý pre ňu Owen postavil. Ako si ale iste domyslíš, tajomná stavba sa ukáže byť niečím zlovestnejším.

Beth začne počuť podivné zvuky, prepadajú ju nočné mory a jej psychický stav sa zhoršuje. Príliš tomu nepomôže ani odhalenie, že Owen mal nejedno desivé tajomstvo. Beth je rozhodnutá toto klbko rozmotať a zistiť, čo pred ňou manžel skrýval. A môžeš vziať jed na to, že ju čaká viacero temných odhalení.

Výborná Rebecca Hall aj mrazivá atmosféra

Vzhľadom na fakt, že predchádzajúce režisérske počiny Davida Brucknera sa nám veľmi páčili, sme k Temnému domu pristupovali s pomerne veľkými očakávaniami. A musíme povedať, že rozhodne nesklamal a Bruckner sa definitívne zaraďuje medzi žánrových tvorcov, ktorých sa oplatí do budúcna sledovať. Jeho novinka má totiž skvele budovanú, temnú a pohlcujúcu atmosféru a po audiovizuálnej stránke je zvládnutá na jednotku.

Celý film je v prvom rade one-woman show Rebeccy Hall (na filme sa podieľala aj ako producentka), ktorá už mnohokrát ukázala, že je mimoriadne všestrannou herečkou, a svoje kvality potvrdzuje aj tu. Svojej hrdinke dokázala vtlačiť hĺbku a divák jej bez problémov verí všetky prežívané emócie. Zásluhu na tom má aj šikovne napísaný scenár od Bena Collinsa a Lukea Piotrowskiho. Ten sa spolieha skôr na psychologickú prepracovanosť hlavnej postavy a rozohráva aj zaujímavú hru so samotným divákom.

Milovníci kvalitných hororov si prídu na svoje

Dosť dlho si tak nemôžeme byť istí, či sledujeme prejavy nadprirodzených síl, alebo nočné mory či halucinácie psychicky nalomenej hlavnej hrdinky. Bruckner vykladá karty na stôl pozvoľna a darí sa mu uzliť napätie až do samotného záveru (rozuzlenie je rozhodne pôsobivé). Čo nám ale urobilo najväčšiu radosť, je fakt, že Bruckner nemal záujem natočiť len lacný spotrebný horor.

Jeho ambície boli vyššie a jeho film tak môžeme čítať nielen v žánrovej rovine, ale aj ako funkčnú psychologickú drámu o tajomstvách, zármutku a emocionálnej bolesti, ktorá prichádza so stratou blízkeho človeka. Obsahuje síce aj niekoľko obligátnych ľakačiek, ale sú funkčné a na správnych miestach.

Pokiaľ ale budeš čakať vyslovene komerčný horor na spôsob Jamesa Wana, budeš z kina odchádzať sklamaný. Niežeby bol Temný dom neprístupný väčšinovému divákovi, ale rozhodne nejde ani o žiadnu prvoplánovú zábavu, na ktorú okamžite zabudneš. Skôr kombinuje to najlepšie z oboch štýlov, teda z toho komerčnejšieho, ako aj z toho – povedzme – artovejšieho.

Temný dom je teda skôr žánrovkou, ktorá urobí radosť milovníkom trochu nezávislejšie ladených hororov, ktoré nejdú divákovi úplne na ruku a človek pri nich musí zapojiť aj mozog. Pokiaľ máš teda chuť na poctivý a adekvátne mrazivý (a do istej miery aj melancholický) kúsok a zároveň si potrpíš na prepracované postavy a dobre napísaný scenár, Temný dom je tou správnou voľbou.

Tento obsah vznikol v spolupráci s CinemArt