Jeffrey Dahmer, Ted Bundy či neidentifikovateľný Jack Rozparovač, okolo ktorého dodnes krúžia stovky otáznikov. Mužskí sérioví vrahovia sú dnes pomerne horúcou témou a nejeden z nich sa dočkal filmového či seriálového spracovania svojich ohavných činov. O čom sa už rozpráva podstatne menej, sú sériové vrahyne. Krv, ktorá im zaschla na rukách, by však nemala upadnúť do zabudnutia.

Šedivé vlasy, okuliare s hrubočizným rámom a voľné bavlnené šaty, ktoré už dávno vyšli z módy. Dorothea Puente bola na prvý pohľad nenápadná staršia pani, ktorej by si v autobuse prenechal sedadlo a hneď nato úplne zabudol, že vôbec existuje. Presne taký dojem navodiť chcela. Prestala si farbiť vlasy, začala nosiť staromódne oblečenie, masívne okuliare a dúfala, že cez ich hrubé sklá nikto nezbadá jej zlovestný pohľad.

Domáce násilie aj pohlavné zneužívanie

Prenesme sa spolu do 80. rokov minulého storočia. Celým menom Dorothea Helen Puente, rodená Gray, je čerstvá päťdesiatnička a v dvojposchodovom zelenom domčeku na predmestí kalifornského Sacramenta prevádzkuje penzión pre seniorov a ľudí s mentálnym postihnutím. To je zdanlivo veľmi veľkorysé, ale skutočne len zdanlivo.

Puente mala náročné detstvo a nezainteresovaný pozorovateľ by si mohol myslieť, že práve to v nej vyvolalo túžbu pomáhať. Obaja jej rodičia boli alkoholici. Otec, ktorý v roku 1937 podľahol tuberkulóze, sa počas života pravidelne vyhrážal svojim deťom, že sa pred nimi zabije. Matka sa živila prostitúciou. Po smrti manžela jej deti boli odobraté a Puente aj s ôsmimi súrodencami skončila v detskom domove.