Hazardné hry. Združené pomenovanie, pri ktorom sa „klasickému“ Slovákovi chtiac-nechtiac zaplní hlava myšlienkami na závislosť, automaty, dlhy a „koštovku“ totálneho sociálneho dna. Avšak Lučenčan Tomáš Kubaliak, ktorý sa živí pokrom už jedenásty rok, tento názor nezdieľa. Za závislého na hazarde sa nepovažuje a vďaka pokru finančne zabezpečil seba a aj svoju rodinu.
Aby sme dosiahli čo najväčšiu mieru objektivity v tejto možno pre mnohých „chúlostivej“ téme, k rozhovoru s Tomášom sme pod článok priložili vyjadrenie košickej psychologičky PhDr. Moniky Piliarovej.
Tomáš „Masuronike“ Kubaliak
Kedy si začal s pokrom?
K pokru som sa dostal ešte počas strednej školy, keď som sa, samozrejme, ako všetci ostatní študenti, snažil prísť na to, ako zarobiť čo najväčšie peniaze s minimom námahy. Postupne som začal prichádzať na to, že sa ním dajú zarobiť väčšie peniaze ako na desiate v bufete, avšak tam si to bude vyžadovať omnoho viac driny.
Koľko ti trvalo prepracovať sa na takú úroveň, že ťa začal poker živiť?
Asi rok mi trvalo, kým som sa to naučil hrať tak, aby som vyhrával. Mal som to šťastie, že som bol na strednej a mohol som si dovoliť obetovať čas niečomu takému.
Čo ti poker dal a čo naopak vzal?
Vzal mi jednoizbový byt a dal mi rodinný dom (smiech). To je príklad toho, že jednoznačne mi viac dal, ako vzal. Vďaka pokru som si dokázal zabezpečiť bývanie bez hypotéky a precestoval som rôzne zaujímavé destinácie.
Samozrejme, uvedomujem si, že má aj svoju odvrátenú stránku a peniaze, ktoré ja vyhrám, musí niekto aj prehrať. A plus treba pripočítať aj provízie daného kasína, čiže hráči prehrajú ešte viac.
Považuješ sa za závislého na tejto hre? Dá sa podľa teba hrať poker a nepodľahnúť závislosti?
Je závislý podnikateľ, ktorý od rána do večera je vo svojej prevádzke a aj keď príde domov, stále rozmýšľa nad prácou? Rozhodne si nemyslím, že by som bol závislý na samotnej hre. Mňa k pokru ťahá hlavne pocit, že si chcem zarobiť, nie nejaká silná túžba hrať.
Iné je to v prípade, ak niekto stále prehráva a nedá si s pokrom pokoj. To už sa dá hovoriť o závislosti. Či už je to poker, ruleta alebo automaty, títo ľudia sa stále snažia prehraté peniaze získať späť a prehrávajú stále viac a viac. Je to taký nekonečný kolobeh, ktorý má väčšinou veľmi zlý koniec.
Prečo si myslíš, že niektorí do toho spadnú? Čo je na pokri nebezpečné a aké osobnosti by sa mu mali podľa teba vyvarovať?
V pokri je podľa mňa veľmi nebezpečné, keď už nedokážete triezvo zhodnotiť, ako hráte. Môžete byť deviaty najlepší na svete, ale keď sedíte za stolom s ôsmimi lepšími, tak prehráte. V pokri si môžu ľudia veľmi ľahko „uletieť“. A niektorí, keď vyhrajú jeden turnaj, majú sklon začať si myslieť, že zjedli všetku slávu sveta a dokážu poraziť kohokoľvek.
Taktiež si veľa ľudí ani neuvedomí, že prehráva, pretože tie sumy v pokri lietajú hore-dolu a u ľudí funguje selektívna pamäť, čiže prehry vytesnia z hlavy a pamätajú si iba výhry. Najviac podľa mňa prehrávajú takí tí „frajeríkovia“, ktorí sa aj v bežnom živote dostali k peniazom ľahkou cestou.
Čiže je podľa teba poker nebezpečný?
Rovnako ako tipovanie, obchodovanie na burze alebo podnikanie. Každý by si mal dávať pozor, koľko času tomu obetuje, poznať mieru a nedávať do toho emócie.
Aký by mal byť podľa teba pokrový hráč?
V pokri sú dôležitejšie tie veci okolo, ako samotná hra. Je psychicky náročné zvládať prehry, čiže poker si určite vyžaduje aj silnú osobnosť. Lebo prehry prídu vždy. Hráč sa nemôže opustiť počas horšieho obdobia a musí sa snažiť stále hrať najlepšie, ako vie.
Poker sa stále vyvíja, a preto je treba neustále pracovať na svojej hre. Keby som sa teraz prestal vzdelávať, o tri roky už nevyhrám, pretože väčšina hráčov by ma predbehla.
Aké by mal mať vlastnosti a schopnosti?
Na prvé miesto by som dal disciplínu, dôležité je aj logické myslenie. Netreba si však predstavovať, že po večeroch sedím nad ťažkými vzorcami, s ktorými si nevedia rady ani matfyzáci, zase tak by som to nehrotil. Aj keď je tu znalosť matematiky určite užitočná, dnes existujú rôzne softvéry, ktoré mnohé veci vyrátajú za vás.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v pokri?
Úspech je, že sa dokážem pokrom živiť už tak dlho. Takisto aj to, že bežne hrávam turnaje so vstupom niekoľko tisíc dolárov a nemám vo zvyku prehrávať. Čo sa týka nejakého konkrétneho úspechu, pred tromi rokmi som dokázal hráčom, že aj z malej sumy sa dá vyhrať „mastná čiastka“. V priebehu ôsmich mesiacov som sa z počiatočnej sumy 150 dolárov dostal na takmer 50 000.
A takisto som sa dostal v rankingu medzi 50 najlepších online hráčov vo svete. Nie je to taká frajerina ako prejsť Dobšinský kopec s tromi promile, ale myslím si, že aj toto sa počíta.
Spomínal si mi, že si vďaka pokru precestoval svet. Kde všade si už bol?
No, za turnajmi som cestoval fakt dosť, v rámci Európy som bol v Česku, Írsku, Anglicku, Francúzsku, Bulharsku. Čo sa týka iných exotickejších destinácií, tak Panama a Bahamy. Okrem toho som bol už tento rok tretíkrát v Las Vegas na takmer mesiac, kde sú rozhodne tie najlepšie hry. V Amerike má poker svoju tradíciu a tak, ako sa u nás vyberú chlapi raz do týždňa na pivo, tam si idú zahrať poker.
S akými reakciami na svoju prácu si sa počas kariéry stretol?
Na Amerike sa mi veľmi páči to, že keď tam poviem, čím sa živím, obdivujú ma. Zatiaľ čo na Slovensku ma na začiatku kariéry skoro zahádzali cesnakom a krížikmi. Aj preto som sa rozhodol natáčať vlogy z mojich ciest za turnajmi, kde chcem ľuďom trochu bližšie priblížiť, ako to vyzerá, keď sa človek živí pokrom.
Keby si mohol vrátiť čas, zvolil by si si opäť poker?
Rozhodne áno. Ale keby som v tom čase objavil niečo iné, čím by som sa dokázal tak pekne uživiť a pritom disponovať aj takou slobodou, pokojne by som šiel aj do niečoho iného.
Ďakujeme za rozhovor!
Košická psychologička PhDr. Monika Piliarová k Tomášovym slovám pridala pohľad nestrannej odborníčky. Aký je rozdiel medzi patologickým hráčom a takým, pri ktorom hráčstvo neprekročilo hranice rozumnej miery? Aké zdravotné ťažkosti môžu signalizovať závislosť na hazarde?
PhDr. Monika Piliarová:
Aké osobnosti podliehajú závislosti na hazardných hrách?
Podľahnutie závislosti v mnohých nás vyvoláva predstavu o istej slabosti osobnosti, ukazuje sa však, že predispozíciou je skôr impulzívnosť v správaní, problémy so sebaovládaním, znížená zodpovednosť a dôslednosť, ako i potreba vyhľadávať prostredie, ktoré poskytuje nadbytok vzrušenia, teda nových, nie stereotypných podnetov.
Od patologického hráča treba odlíšiť hráčstvo a stávkovanie u jedincov, ktorí hrajú hlavne kvôli vzrušeniu, ale svoju hru ešte dokážu kontrolovať.
V prípade, že človek podľahne hazardu, ako ho to môže zmeniť a ovplyvniť?
Môžu sa objaviť a prehĺbiť choroby, ktoré súvisia so stresom, najmä chronickým, ako sú napríklad bolesti hlavy, poruchy spánku, napätie, nervozita, úzkosti, depresie. Psychický tlak sa môže prejaviť v dôsledku vysokých dlhov výraznou nervozitou, napätím a depresiou. A tak, v prípade verbalizovaných samovražedných myšlienok a tendencií, je najvhodnejšie okamžite navštíviť psychiatra.
