Rodičia zvyčajne nevidia radi, ak ich dieťa venuje až príliš veľa času hraniu videohier. Nová štúdia ale naznačuje, že by to mohlo byť dobré pre ich intelekt. Ako píše portál LADbible, štúdiu vypracoval inštitút Karolinska Institutet vo Švédsku a zúčastnilo sa jej viac ako 9-tisíc detí vo veku 9 až 10 rokov. Tie prešli rôznymi kognitívnymi testami, ktoré mali zmerať ich inteligenciu.
Výsledky zverejnené v časopise Scientific Reports sú zaujímavé. Vyplýva z nich, že deti, ktoré pravidelne hrali videohry, vykazovali vyššie IQ. Po dvoch rokoch mali deti znovu absolvovať rôzne testy, pričom sa potvrdilo, že tie, ktoré strávili čas hraním videohier, mali v priemere vyššie skóre o 2,5 bodu. Podľa odborníkov majú malí gameri „schopnosť efektívne sa učiť, racionálne myslieť, rozumieť zložitým myšlienkam a prispôsobovať sa novým situáciám“.
Okrem toho vyšlo najavo, že deti strávia denne v priemere 2,5 hodiny sledovaním televízie, pol hodiny na sociálnych sieťach a jednu hodinu hraním videohier.
Viac hrania, vyššia inteligencia
„Výsledky podporujú tvrdenie, že čas strávený pred obrazovkou vo všeobecnosti nezhoršuje kognitívne schopnosti detí a že hranie videohier im skutočne môže zvýšiť inteligenciu,“ vyjadril sa neurovedec Torkel Klingberg. „To je v súlade s niekoľkými experimentálnymi štúdiami zameranými na hranie videohier.“
Psychiater Anish Dube podotkol, že videohry pomáhajú deťom kriticky myslieť a rozvíjajú v nich aj strategické uvažovanie. „Videohry si už svojou povahou vyžadujú zameranie na prezentovaný obsah a stratégiu,“ podotkol. „V televízii je jednoduché niečo sledovať bez toho, aby ste obsahu venovali veľkú pozornosť. Ak vám niečo unikne, nestratíte sa a vynechané časti si môžete odvodiť na základe zostávajúceho príbehu. Pri videohrách by to bolo oveľa ťažšie.“
Niektorí ľudia majú za to, že príliš veľa času pred televíziou či na sociálnych sieťach má negatívny vplyv na inteligenciu. Odborníci ale nenašli nič, čo by takúto domnienku potvrdzovalo. Torkel Klingberg ale zdôraznil, že aj videohry môžu na deti vplývať negatívne. „Neskúmali sme efekty trávenia času pred obrazovkou na fyzickú aktivitu, spánok, celkovú pohodu či výkony v škole,“ zakončil.
