Dôkazy nemáme
Je teda udatný kráľ len legendou? Historici a bádatelia sa už poriadne dlho snažia zistiť, či naozaj žil. Zatiaľ sa im však nepodarilo nájsť žiadny hodnoverný dôkaz. Pripúšťajú, že postava Artuša mohla byť inšpirovaná skutočnou osobou (či viacerými osobami), ale rovnako pravdepodobné je, že si ho proste ľudia vymysleli. V ich predstavách išlo o udatného hrdinu a akýsi symbol odvahy, cnosti a múdrosti, ktorý im mal dodávať silu a odhodlanie prežiť temné časy vojny.
K dispozícii máme však aj iné, oveľa hodnovernejšie dokumenty a kroniky z tohto obdobia, ktoré sa naozaj zmieňujú o viacerých bitkách, ktorých sa údajne Artuš zúčastnil. Žiadny z týchto zdrojov však o vojvodcovi tohto mena nehovorí. Dokonca v nich nenájdeme ani len meno Artuš (v akomkoľvek kontexte). To je mimoriadne podozrivé, vzhľadom na to, aký hrdina mal Artuš byť a akými schopnosťami vraj disponoval.
Inšpirácia pre umelcov
Legenda o ňom ale žila ďalej a dnes máme k dispozícii nespočetne veľa príbehov o ňom a jeho rytieroch. Medzi 11. a 15. storočím vzniklo niekoľko stoviek rukopisov, ktoré boli preložené minimálne do dvanástich jazykov. Okrem toho sa témy chopili aj rôzni umelci a spisovatelia a priniesli vlastné verzie artušovských legiend.
Venovali sa im napríklad básnik Alfred Tennyson (cyklus básní Idylls of the King), prozaik Mark Twain (Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša) či fantasy spisovateľka Marion Zimmer Bradley (Hmly Avalonu).
Okrem toho sme dostali aj veľké množstvo filmových spracovaní. Za zmienku jednoznačne stojí výborný Excalibur (1981) od Johna Boormana, Kráľ Artuš (2004) od Antoinea Fuquu či Kráľ Artuš: Legenda o meči (2017) od Guya Ritchieho. Pozornosť si zaslúži aj Zelený rytier (2021) od Davida Loweryho, ktorý je adaptáciou artušovskej legendy Sir Gawain a Zelený rytier.
