Na prvý pohľad sa môže zdať, že slovenské mestá a dediny fungujú rovnako ako kedysi. Obyvatelia chodia do práce, na úradoch sa vybavujú bežné žiadosti a na uliciach to žije kultúrnymi podujatiami. Lenže pod povrchom sa skrýva nepríjemná realita, ktorá môže v najbližších rokoch prerásť do vážnych problémov.
Slovenské samosprávy stoja pred krízou, akú tu dlho nemali. Otázka už neznie, či príde, ale ako veľmi zasiahne každodenný život bežných ľudí. Mestá a obce totiž upozorňujú, že pri súčasnom vývoji im nebude stačiť rozpočet ani na základné služby. To, čo dnes považujeme za samozrejmosť – osvetlené ulice, fungujúci odvoz odpadu či zimnú údržbu – sa môže stať luxusom. Téme sa venoval portál Techbyte.
Prečo sa samosprávy dostávajú na hranu
Kľúčovým problémom je výpadok príjmov, ktorý sa odhaduje na viac než pol miliardy eur. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozorňuje, že v roku 2026 môže deficit dosiahnuť až 534 miliónov. Peniaze chýbajú z dvoch hlavných zdrojov:
- približne 234 miliónov eur menej z podielových daní,
- ďalších 300 miliónov eur po úpravách daňového bonusu.
Keď si to prenesieš do reality, znamená to, že mestá a dediny prídu o obrovský balík financií, ktorý bežne využívajú na každodenný chod. Nebude na opravy ciest, kultúrne podujatia ani na športoviská. A to ešte nehovoríme o základných veciach, ako je kúrenie alebo osvetlenie ulíc.
Návrhy, ktoré veľa ľudí nepotešia
Predstavitelia ZMOS-u hovoria otvorene: bez zásahu štátu budú musieť siahnuť k nepopulárnym riešeniam. Jedným z návrhov je umožniť samosprávam použiť rezervné fondy na bežné výdavky. Ďalším je zvýšenie poplatkov z výherných automatov.
Ešte väčšie obavy však vzbudzuje plánované ukončenie financovania miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). V mnohých mestách práve tieto hliadky pomáhajú udržiavať poriadok. Ak zmiznú, môže sa zhoršiť bezpečnostná situácia a mestská polícia bude preťažená.
Domácnosti čelia aj inej hrozbe – blackout
Popri finančných problémoch sa na povrch dostáva aj iná téma: pripravenosť Slovákov na výpadky elektriny. Prieskum NMS Market Research Slovakia ukázal, že väčšina domácností nemá nezávislý zdroj energie. Solárne panely či elektrocentrály vlastní len minimum ľudí.
Len 13 % Slovákov je pripravených zvládnuť blackout dlhší ako 24 hodín. Odborníci pritom radia mať možnosť zvládnuť aspoň 72 hodín. Analytik Mikuláš Hanes upozorňuje, že práve nízkopríjmové skupiny alebo obyvatelia hlavného mesta sú najzraniteľnejší. Často žijú v bytoch, kde si nemôžu vytvoriť zásoby potravín ani vody.
Ak si to predstavíš v praxi – bez prúdu nefungujú výťahy, platobné terminály ani čerpadlá. A keďže mestá samy bojujú s rozpočtami, ťažko sa spoliehať na to, že krízová pomoc bude okamžitá.
Ako to zasiahne tvoj každodenný život
Ak sa situácia nezmení, mestá budú musieť siahnuť k drastickým krokom. Čakaj obmedzenie verejných služieb, zníženie počtu zamestnancov a v niektorých prípadoch aj úplné zastavenie investícií. Zimná údržba ciest môže byť minimálna, odvoz odpadu menej častý a v administratívnych centrách sa vytvoria dlhé rady.
To však nie je všetko. Mestská polícia môže mať menej príslušníkov, čo sa odrazí na bezpečnosti. Kriminalita v ohrozených štvrtiach môže stúpať a obce budú mať zviazané ruky.
Kto to celé zaplatí?
Otázka, ktorú si kladú všetci: kto pokryje chýbajúce milióny? Bez štátnej podpory budú samosprávy nútené hľadať peniaze u svojich obyvateľov. To znamená vyššie miestne dane a poplatky alebo ďalšie škrty v už tak obmedzených službách.
Predseda ZMOS-u Jozef Božik dokonca varoval, že v niektorých mestách sa môže stať, že nebudú schopní ani kúriť a svietiť. Budúcnosť rozvoja sa tak ocitá v ohrození – investície sa zastavia, nové projekty neodštartujú a kvalita života sa zhorší.
Neistá budúcnosť
Vývoj ukazuje, že slovenské mestá a obce sa ocitli na križovatke. Ak vláda nepríde s riešeniami, obyvatelia to pocítia na vlastnej koži. Nie hneď, ale postupne – od vyšších poplatkov cez zhoršený stav ciest až po obmedzenú bezpečnosť.
Kríza samospráv teda nie je vzdialený problém úradníkov. Je to téma, ktorá sa dotkne každého, kto býva v meste či na dedine. A práve preto je dôležité sledovať, ako sa k nej postavia tí, ktorí držia štátnu kasu v rukách.
