Dnes sa Baba Jaga často vníma aj ako istá forma feministickej ikony. Predstavuje ženu, ktorá odmieta tradičné očakávania spoločnosti a neriadi sa predstavou o pokornej matke či poslušnej manželke. Vystupuje ako samostatná, sebavedomá osobnosť, ktorá koná podľa vlastných pravidiel a nezávisí od mužskej autority. Jej postava preto pôsobí ako archetyp sily, sebavedomia a odhodlania.
Záujem o ňu neutícha ani v súčasnosti. Objavuje sa v nových umeleckých podobách, ktoré spájajú tradičné motívy s modernou interpretáciou. Významným príkladom je antológia Into the Forest: Tales of the Baba Yaga z roku 2022, ktorá prináša nové spracovania príbehov naprieč kultúrami. Taktiež môžeme poukázať na prezývku filmového Johna Wicka, ktorého stvárňuje Keanu Reeves.
Tieto fakty iba potvrdzujú, že fenomén „Baba Jaga“ zostáva aj naďalej veľmi prispôsobivým a inšpirujúcim. V rozprávkach sa tiež často objavuje v magickom priestore „za deviatimi kráľovstvami“, kam bežný človek neprenikne. Samotné meno odkazuje na jej pôvod. Výraz „baba“ v mnohých slovanských jazykoch znamená staršiu ženu alebo múdru babičku, ktorá uchováva poznanie a tradície predkov.
Baba Jaga odmieta tradičné stereotypy spojené so ženami
V súčasnom svete sa meno Baba Jaga často spája najmä s fenoménom ženskej nezávislosti. V jazykoch ako ruština či poľština sa používa aj ako označenie ženy, ktorá odmieta tradičné roly. Predstavuje typ osobnosti, ktorý vzdoruje predstave poslušnej manželky alebo oddanej matky. Dokonca ju prirovnávajú k biblickým postavám, ako je Jezabel či Hedviga, ktoré symbolizujú ženskú silu aj nebezpečenstvo zároveň.
Najznámejšou rozprávkou, v ktorej vystupuje Baba Jaga, je príbeh o Vasilise Krásnej. Tento motív zachytil v 19. storočí ruský spisovateľ Alexander Afanasiev. V príbehu mladé dievča čelí zlu svojej nevlastnej matky a závistlivých sestier. Keď sa vydá po svetlo do lesa, stretne čarodejnicu, ktorá ju podrobí sérii skúšok. Vasilisa však vďaka odvahe a múdrosti prejde všetkými úlohami a nakoniec sa jej podarí zachrániť sa.
Baba Jaga v tomto príbehu vystupuje ako sila, ktorá ju skúša, no zároveň aj ako hrozivá a patrične spravodlivá entita. V modernej kultúre sa objavuje aj množstvo ďalších zaujímavých spracovaní tejto postavy. Britský herec Georgij Milljar, známy z vyše stovky filmov, ju stvárnil ako mrzutú, no vtipnú bytosť. Tvrdil, že inšpiráciu čerpal od svojej hašterivej susedy, ktorá sa nikdy neprestala hádať.
Vďaka tomu vytvoril postavu plnú energie, humoru a ľudskej drsnosti. A nakoniec sa Baba Jaga objavuje aj v rozprávkach ako Janko a Marienka, kde symbolizuje hrozbu aj skúšku. Často stráži magické predmety, ale niekedy figuruje ako sprievodkyňa hrdinov. Preto dnes Babu Jagu vnímame z rôznych pohľadov. Podľa toho moderného ako netradičnú feministku, podľa toho staršieho ako symbol dobra a zla.
