Hrozivá kanibalská obluda z indiánskych legiend. Čo je zač bytosť zvaná Wendigo?

Mýty a legendy rôznych národov ponúkajú viacero pozoruhodných a neraz aj strašidelných príbehov o rôznych nadprirodzených potvorách. Jedným z takých je aj mytologická obluda či zlý duch Wendigo, s ktorým sa môžeme stretnúť v mýtoch pôvodných obyvateľov Ameriky či Kanady. Niečo viac si o ňom povieme práve v tomto článku.

Ľudožravá obluda

Wendigo je meno pre netvora či zlého ducha, ktorý požiera ľudské mäso. Je popisovaný ako tvor s mimoriadne chudým telom, vystupujúcimi kosťami, žltými tesákmi a krvavými perami. Má ísť o veľkú bytosť, vysokú viac ako 4 metre s veľkými pazúrmi. Sprevádza ho aj charakteristický hnilobný zápach.

Často sa v jeho popise objavujú aj parohy, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Rôzne indiánske kmene Wendigo popisujú viac-menej podobne, hoci niekoľko rozdielov by sme predsa len našli. Zhodujú sa však, že ide o nesmierne zlé stvorenie, ktoré sa živí výhradne ľuďmi. Tradovalo sa, že každá porcia mäsa Wendigo viac posilní, ale zároveň umocní aj jeho hlad.

S vierou v túto bytosť sa stretávame v rôznych algonkinských kmeňoch, ktoré dodnes žijú v Severnej Amerike a Kanade. V niektorých príbehoch sa objavuje ako hmotná príšera, inokedy má skôr podobu zlého ducha. Indiáni si Wendigo spájali so smrťou, skazenosťou, chorobami či hladomormi. Príbehy o ňom si často rozprávali počas zimy či v prípadoch, že úroda bola slabá a nebolo čo jesť. Podľa znalcov indiánskeho folklóru je Wendigo metaforou smrti.

Metaforický význam

Indiáni verili, že duch Wendiga je vyvolaný vždy, keď človek nemá čo jesť, a preto, aby prežil, je ochotný zabiť iného človeka a zjesť jeho mäso. Hoci bezpochyby ide o mytologickú obludu, podľa všetkého má nejaké reálne jadro. Indiáni totiž často ostávali vydaní napospas krutej prírode. Poznali ju síce dobre a prispôsobovali jej aj svoj život, ale aj tak sa viackrát stalo, že ich na love prekvapila silná snehová víchrica a uväznila ich na nejakom izolovanom mieste.

Pokiaľ chceli členovia kmeňa prežiť, neostávalo im nič iné, len živiť sa mäsom svojich druhov, ktorí podľahli mrazom. Zároveň sa tvrdilo, že človek môže byť posadnutý Wendigom aj v prípade, ak je chamtivý, nenásytný a všetko chce mať len pre seba. Viaceré kmene preto kládli dôraz na skromnosť a viac než na egoizmus sa spoliehali na spoluprácu viacerých ľudí. Verili totiž, že tak Wendigu nedajú žiadnu šancu. A pokiaľ sa tak stane, Wendigo zomrie na vyhladovanie, čo je zrejme jediný spôsob, ako túto obludu zabiť.