Sérioví vrahovia sú veľmi netradičnou a skutočne zaujímavou skupinou ľudí či jedincov. Mnohí z nich si v histórii volili rôzne prefíkané a manipulatívne metódy na prilákanie svojich obetí. Každý z nich využíval rôzne taktiky a spôsoby, ktoré reflektovali ich nenapodobiteľný charakter aj dôvtip. Práve rozmanité prístupy k obetiam umožnili týmto vrahom získať dôveru, často bez podozrenia.

Často ich šarm, charizma, ale aj presvedčivé predstieranie vytvárali obraz, ktorý málokto spochybňoval. Jedným z takýchto príkladov správania je Ted Bundy. Tento neslávne známy sériový vrah využíval svoj atraktívny vzhľad a priateľské správanie. Často predstieral zranenie alebo žiadal o pomoc, čím dokázal vzbudiť súcit a ochotu pomôcť. Jeho obete však netušili, že sa ocitli v rukách monštra.

Na druhej strane, Jeffrey Dahmer si vyberal mladých mužov, ktorých lákal pod zámienkou fotografovania či spoločného cvičenia a iných aktivít. Tento spôsob prilákal obete do jeho bytu, kde už číhalo nebezpečenstvo. Dahmer využíval svoju inteligenciu a taktiky manipulácie, aby ich omámil a neskôr zavraždil. Jeho prístup poukazuje na ďalší extrémne nebezpečný spôsob manipulácie.

Dean Corll, ktorý si za svoje vyčíňanie vyslúžil prezývku Candy Man, mal tiež svoj vlastný štýl a spôsob, akým lákal svoje obete. Dokonca mal aj ďalších komplicov, s ktorými tieto ohavné činy uskutočňoval. Svojich kamarátov podplácal rôznymi spôsobmi, aby mu domov nosili obete, ktoré mučil a presadzoval svoje sadistické sny. Toto je prípad skutočného Candy Mana – Deana Arnolda Corlla.

Psychologický opis osobnosti Candy Mana

Než sa vrhneme sa na samotný príbeh o sériovom vrahovi menom Dean Corll, preskúmajme analýzu jeho osobnosti od forenzných psychológov. Žiaľ, počas svojho vyčíňania dokázal Candy Man usmrtiť vyše 28 nevinných obetí. Presný počet mŕtvych sa nikdy nepodarilo úplne odhaliť. Na mučenie a vraždenie mal veľmi vyberavý vkus, čo sa týka zbraní a nástrojov.