Napriek tomu, že každý z nás žije svoj život individuálne a podľa seba, v tomto sa snáď všetci zhodneme – na zmene našich hudobných žánrov má veľký podiel dospievanie. Najdivokejšie zmeny názorov nastávajú počas puberty, kedy sa každý vo viacerých smeroch „hľadá“. Preto sme si povedali, že nebude na škodu, keď si zhrnieme tie najdôležitejšie hudobné momenty v našich životoch, ktorými si prešiel (alebo ešte len prejde) každý z nás.

Ťap ťap ťapušky

Presne tak, sme vo fáze dieťaťa, niekde medzi štvrtým a ôsmym rokom. V tomto životnom bode ti je dosť jedno, čo počúvaš, hlavne nech to zapadá to rytmu tvojho tľapkania a podupkávania. Nároky na hlboké texty v tomto prípade nehrozia, tanečné kreácie pozostávajú z troch krokov, ktoré sa opakujú počas celého CD Zlatej brány. Deti majú taktiež jednu veľmi otravnú tendenciu, že ak sa im nejaká pesnička zapáči, tak ju budeš počúvať už naveky, resp. dokým sa im nezapáči iná (a potom budeš samozrejme počúvať tú, 24/7).

Popové pobláznenie

Začiatok puberty a taktiež začiatok všetkých chlapčenských a dievčenských kapiel s najgýčovejšou popovou hudbou, aká na svete existuje. Teraz ich možno hejtuješ, ale priznaj, že aj ty si mal/a obdobie, keď One Direction, Little Mix, Backstreet Boys alebo Spice Girls boli zmyslom tvojho života. Túto drsnú fázu schytala aj tvoja detská izba, keď si pôvodný princezničkovský nádych prelepila plagátmi tvojich obľúbencov. A teraz nehovorím o jednom plagátiku. Na stene nezostalo jedného voľného miesta, pretože museli byť všade plagáty, nálepky a nápisy s tvojimi idolmi. Nehovoriac o tom, ak bol náhodou v Brave plagát v životnej veľkosti. Koniec, amen tma. Keď už v detskej nebolo miesto, bez okolkov si ho naj*bala na záchodové dvere a bolo ti jedno, že nie všetci členovia rodiny túžia pri vyprázdňovaní nadväzovať očný kontakt s Harrym Stylesom.

Emo

Nepatrí výlučne k žiadnej vekovej skupine, ale každý narodený v 90. rokoch a v rannom miléniu si prešiel svojou emo fázou. A ak k tomu prišlo, bolo to drastické. Zo dňa na deň si z ružových stien postŕhala sladkých spevákov a nalepila si tam plagáty My Chemical Romance a dúfala si, že otec čím skôr kúpi tú čiernu farbu na stenu, pretože tvoje emo srdce už tento ružový odtieň dlho nevydrží. Dievčatku, ktoré sa nemaľovalo a nosilo vlasy vo vrkoči, za pár dní vyrástla na hlave ofina cez pol tváre, ktorá mala cestičku niekde pri spánkoch, kde väčšinou končila aj tvoja očná linka. Darmo, spomienky na toto obdobie naozaj stoja za to.

Neskorá puberta

Povedala by som, že okolo toho 16. roku života sa človek už konečne nájde, a počas tohto hľadania, chvalabohu, nájde aj svoj štýl hudby. Rap, pop, techno alebo rock (vďaka Bohu, fáza Backstreet Boys a Westlife-u nemohla trvať večne). V tomto veku taktiež zistíš, že hudba nie je iba o tom tuc-tuc-tuc, ale má aj text. Ja viem, wau. A niekedy má ten text dokonca aj zmysel. Keďže dospievanie je ťažkým obdobím plným problémov, depresií a neviem čoho ešte, mnoho tínedžerov sa obracia práve na texty pesničiek. A ja na tom nevidím absolútne nič zlé.

Stredný vek

Do tejto životnej fázy som sa ešte nedostala, ale ako tak sledujem dospelých ľudí, mám pocit, že sa rozdelili na dve skupiny:

1. Dospelí, ktorí sa ešte stále nedokážu vzdať (a zrejme sa ani nikdy nevzdajú) svojho Robbieho Williamsa, Madonny a Cher

2. Dospelí, ktorí z nejakého dôvodu zrazu nemajú pocit, že sú dospelí, a prispôsobujú sa moderným hudobným trendom. Samozrejme, na tom nie je nič zlé, ale keď stojíte na červenej a vidíte päťdesiatničku vo vedľajšom aute ako si to ide na Kendricka Lamara, tak je to celkom zaujímavý pohľad.

Nech už počúvaš akýkoľvek druh hudby, pamätaj, že dôležité je, aby sa páčila tebe, nie ostatným! 🙂

Titulná fotka: Flickr.com , commons.wikimedia.org