Kto žije na Slovensku, dobre vie, že v čakárni u lekára možno stráviť celé hodiny. Tí prezieravejší si prinesú knihu či inú zábavku, no tým, ktorí odišli z domu s 8 % baterky na mobile, neostáva iné ako pozerať do blba. V tejto fáze si začnú všímať ľudí, ktorí okolo nich sedia, a zisťovať, že sú to vlastne každý raz úplne tie isté typy. Ktoré? Na to sa pozrieme v našom dnešnom článku. Nech sa páči, toto je 5 typov ľudí, na ktorých narazíš v každej jednej čakárni.
1. Babička, ktorá má naponáhlo
Do čakárne napochoduje ako vojnový generál, nenávistným pohľadom ostatných pacientov nevenuje jedinú myšlienku. Má jasný cieľ – čo najrýchlejšie vybaviť lekára, nech stíha kostol aj akciové paradajky – a ide si za ním s prehľadom valcujúc všetko, čo sa jej postaví do cesty. Živé aj neživé. Odhodlane klope na dvere s výhražným oznamom NEKLOPAŤ! a keď sa v nich zjaví otrávená tvár sestričky, promptne použije hlášku, za ktorú by ju celé osadenstvo čakárne najradšej opľulo.
„Ja idem len na rýchlu kontrolu,“ prednesie nacvičenú repliku, ktorú jej jazyk verne pozná. V pozadí sa ozve nespokojné hromženie, no ona má v paži. Ponáhľa sa. Áno, do dôchodku možno odišla už pred desiatimi rokmi, ale stále má toho kopec na robote. Čo presne? Škoda vysvetľovať, tá dnešná mládež by to aj tak nepochopila.
2. Pani „Ja si idem len pre recept“
Dovalí sa do čakárne ako veľká voda, no fakt, že sa v nej dá ledva hýbať, s prehľadom ignoruje. Neplánuje tu stráviť mladosť… vlastne tu neplánuje byť dlhšie ako dvadsať minút. Počká, kým sestrička príde vyzbierať kartičky poistencov, a nepozorovane vkĺzne do dverí. „Ja potrebujem len receptík,“ vtiera sa milým hlasom pani doktorke a o pár sekúnd už spokojne mieri k východu. To má ale šťastie.
3. Dedo, ktorý čaká už od včera
Deduško vie, že na Slovensku termín nič neznamená, a vo väčšine ordinácií stále fičí motto „kto prv príde, ten prv melie“. A on je odhodlaný mlieť čo najskôr. Preto už od druhej rána bivakuje pred nemocnicou, o štvrtej tlačí lepeňák od milej pani manželky, o pol šiestej si kupuje čaj v automate v nemocničnom vestibule a keď o šiestej konečne sprístupnia čakáreň, lakťami sa do nej derie ako prvý. Nedovolí, aby celá jeho snaha vyšla nazmar.
Bohužiaľ, napriek desaťročiam skúseností ešte stále nevstrebal, že slovenské zdravotníctvo funguje systémom, ktorý nefunguje. Zúbožene teda stojí pred strojom na tlač poradových lístkov a číta: Stroj pokazený. Pacientov budeme volať podľa závažnosti zdravotného stavu. Nevie, či sa má smiať, alebo plakať, no ono na tom vlastne vôbec nezáleží. V tomto pekle mu nepomôže ani jedno.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
