Halloween
Halloween je film od božského režiséra Johna Carpentera, zodpovedného za ďalšie legendárne snímky ako The Thing a In The Mouth of Madness. V roku 1978 natočil malý hororový film o mysterióznom sériovom vrahovi, ktorý sa vydáva na krvilačné besnenie počas Halloweenu. Na tvári má iba bielu koženú masku a ozbrojený je iba nožom. Ako málo stačí na to, aby vznikla klasika. Mŕtvoly len tak lietajú a vraha sa nedá nijako zastaviť. Nie je totižto človekom.
Halloween si naprieč rokmi vygeneroval niekoľko pokračovaní, ktoré ale kvalitou oproti prvému dielu značne prepadli. Ikonickú znelku si pravdepodobne niekde už počul, a len čo začne vo filme hrať, tak vieš, že sa prechádza na drsnejšiu rovinu.
Pôvodný Nosferatu
Azda najdôležitejším hororom všetkých čias je však stále pôvodný Nosferatu z roku 1922. Už viac než 100 rokov stará snímka dodnes inšpiruje a desí. Jej vplyv môžeme vidieť úplne všade, tento rok sa dokonca film dočkal niekoľkého remakeu – Nosferatu od Roberta Eggersa. Ten uchvátil divákov naprieč celým svetom a uvrhol pozornosť späť na pôvodnú nemeckú snímku, ktorá so sebou taktiež nesie niekoľko okultistických príbehov.
Mysteriózny nemý film plný zlovestných záberov a netradičných metód je študovaný dodnes a stále má čo ponúknuť. Hollywood si už raz dokonca urobil srandu z toho, že Max Shreck, predstaviteľ pôvodného upíra, bol aj v skutočnosti upírom – vďaka tomu vznikol film Shadow of the Vampire.
Night of the Living Dead
Zombíci. Tí prekliati zombíci. Zombie je nemŕtve stvorenie, ktoré terorizuje, prenáša chorobu a snaží sa vykynožiť všetko, čo mu stojí v ceste. Zombíci boli v minulosti považovaní za niečo menej hrozivé, no viac vtipné. Night of the Living Dead túto predstavu rozbil a spravil z nich hrozivé a obscénne beštie. Od roku 1968 sa snímky o zombie začali rodiť jedna za druhou. Aj dnes sa stále produkujú a nemŕtvi ľudia vedia byť desivejší než čokoľvek iné.
Kto by sa v noci chcel na chodbe stretnúť s vlastnou matkou, ktorá sa už nespráva ako obvykle – je len bľabotajúcou a hnisavou škrupinou, túžiacou po tvojej smrti. George Romero tento teror poriadne precítil, a svet hororu mu za to dodnes vďačí.
Jaws
Jaws z roku 1975 hádam nemusíme ani predstavovať. Ikonickosť tejto snímky nemá obdoby. Krvilačný žralok na pláži a ničnetušiaci turisti sú jednoducho delikátnou kombináciou. Stále žijúca legenda Steven Spielberg natočil film, ktorý šokoval celý svet a jeho vplyv je cítiť dodnes. Strach z hlbín sa ešte „prehĺbil“ a žraločí senát ešte dnes spočítava to, aké škody tento film žraločej komunite narobil.
Ikonická hudba od Johna Williamsa, vtipné herecké výkony a robotický žralok, ktorý pôsobí ako reálny, čo tam človek nemôže milovať? Spielberg je taktiež jedným režisérov, ktorí si vyskúšali úplne všetko, a každá jedna snímka za sebou zanechala poriadnu kultúrnu stopu.
Rosemary’s Baby
Rosemary’s Baby z roku 1968 je jedným zo série majstrovských diel poľského režiséra Romana Polańského. Ten si v živote prešiel hneď niekoľkými skutočnými horormi. Prežil koncentračný tábor, potom mu gang Charlesa Mansona zabil manželku a nakoniec sa aj sám pričinil k tomu, aby po svete šíril teror.
Jeho snímky neraz tlmočia jeho životné skúsenosti, a nedá sa povedať, že sa niekedy stal súčasťou okultistického klubu, no vyznie to tak. Rosemary’s Baby priviedol okultizmus a satanizmus späť do popredia a urobil to s gráciou a diabolským zreteľom na malé dieťa a útlu hrdinku – nevinnú matku.
