Ivetka a Žanetka sú dve mladé baby, ktorým zmysel pre humor a sarkazmus nechýba. Svojím projektom, nazvaným Popysky, ukazujú svetu pravú tvár žien. Teda tvár žien bez mejkapu, bez dokonalej postavy, bez zábran a bez zľutovania. Na ich instagramovom konte nájdeš nielen kresby, ale aj frázy, ktoré sa ti svojou uštipačnosťou vryjú hlboko pod kožu.
Za rok a pol si stihli tieto šikovné dievčatá nazbierať viac ako 14-tisíc fanúšikov. A toto číslo im bez pochýb ešte narastie. Ich trefné ilustrácie zo života bežných žien z mäsa a kostí jedni obľubujú pre ich otvorenosť, druhí pre ich výstižnosť. Ku ktorým sa pridáš ty? Dnešný článok s kresbami a rozhovorom s týmito sympatickými umelkyňami ti pomôže rozhodnúť sa.
Dievčatá, môžete sa nám v krátkosti predstaviť?
Ivetka: Ja kradnem bratom biele ponožky. Mám úchylku na ceruzky. Ako 5-ročná som sa prihlásila do spevokolu Burizón, lebo som si myslela, že tam budeme jesť Arizónky. #motivationasf*ck
Žanetka: Komplexnosť ženskej duše a tela nie je ľahké vtesnať do krátkeho predstavenia. Mám rada pekné slová, kvetiny, olivový olej a vlny na mori.
Ako presne vznikli Popysky?
I: Žanet mi poslala mail, či s ňou idem dotiahnuť našu začatú knihu XSI z vysokej školy. Hneď som povedala áno, aj bez prsteňa. Potom sme si dohodli stretnutie medzi Prahou a Mníchovom v Regensburgu (neviem, kto tie kilometre počítal, ale v polovici to teda nebolo).
Žanet mala tepláky, v ktorých mala zadok ako Kim Kardashian. Ja som vyzerala skôr ako jej brat Rob. V onom čarovnom AirBnB na prízemí milého domčeka Žváro vytiahla na stôl rum z Ukrajiny. Nasledoval brainstorm. Doslova. Potom už len hmla. Aj tie dni potom. Výlet sa podaril, vznikli Popysky a nenáklonnosť k rumu.
Ž: Popysky vznikli preto, aby oslobodili vedomie ženy od otravných otázok a poznámok okolia. Aby sa mohla zasmiať a žiť slobodne v súlade s vlastnou pravdou. Prsami v oblakoch, pyskami v mláke. Popysky sa drali na povrch veľmi dlho – vždy pri každej otravnej poznámke okolia, pri každom hodnotení nášho života inými, pri každej otázke týkajúcej sa našich tikajúcich hodín, zásnub, svadby. Až sme si povedali, že si z toho musíme začať robiť srandu a začať búrať tabu.
Ako ste strávili karanténne mesiace? Cítili ste sa viac kreatívne? Alebo, naopak, z vás pandémia „vycicala“ všetku chuť tvoriť?
I: Karanténu sme využili úplne na 234 %. Okrem pasívneho športovania a aktívneho priberania sme si vytvárali webovú stránku a pripravovali príspevky na Instagram, miešali rôzne pitivá, volávali si každé ráno a poctivo popyskovali.
Ž: Náš web mal byť pôvodne e-shop, ale nakoniec slúži najmä na prezentáciu projektu Popysky a ako blog. Dosť sme si tam uleteli – napríklad, hneď na domovskej stránke vidíte poletujúci tampón s krídlami. Z tohto máme veľkú radosť, aj keď sa na tom možno bavíme len my. Je to také naše – úprimné a autentické. Pandémia bola pre nás jedno nesmierne plodné momentum.
Stalo sa vám už niekedy, že ste chceli pridať nejaký post na váš Instagram, ale nakoniec ste od toho upustili, lebo sa vám zdalo, že je to už „cez čiaru“, a báli ste sa, že by to ľudia nepochopili dobre?
I: Zatiaľ sme žiaden príspevok tesne pred vypustením nestiahli. Ale určite sme mali nejaký nápad a potom si povedali, že to asi nebude pochopené tak, ako by sme to chceli povedať, a tak sme sa doň ani nepustili.
Ž: Áno, ale určite to nebolo tak, že by sme sa báli niečo pustiť. Dlho sme totiž boli anonymné, čo bol aj zámer, lebo tak sme mohli slobodne pridávať vlastne všetko. Príkladom toho je aj hneď prvý post, ktorý by sme už teraz viac zvažovali a pýtali sa, či nie je cez čiaru. Avšak, stojíme si za tým, že ak má post svoj zámer a vieme, čo ním sledujeme, tak nič nie je cez čiaru.
Vaše príspevky sú určené primárne ženám. Dostali ste od vašich fanúšikov mužského pohlavia nejakú spätnú väzbu? Páčia sa im vaše príspevky? Sú šokovaní či príjemne prekvapení?
I: Čo sa týka spätnej väzby, žiadne vajíčka, paradajky ani toaleťák po nás zatiaľ nik nehádzal. Niektorí, ktorí sa nám ozvali, boli väčšinou prekvapení z toho, že sa na nejaké veci vôbec pozeráme ako na problémy alebo na nich vôbec upriamujeme pozornosť. Iní sa aj pobavili. V našich neexistujúcich interných štatistikách bolo tej druhej skupiny, samozrejme, oveľa viac.
Ž: Naše príspevky odzrkadľujú ženský svet, ale nie sú určené len ženám. Nás by, naopak, veľmi tešilo, keby si z toho brali niečo aj muži. A podľa nás si aj berú, len o tom nekomunikujú. Prečo by aj mali (haha!). Sleduje nás skalných 1000 mužov a touto cestou im ďakujeme. Muži z nášho okolia nám veľmi fandia a sú radi, že takýto účet exituje, lebo vraj niektoré veci aspoň lepšie chápu.
Chceli by ste ešte na záver niečo odkázať svetu a čitateľom EMEFKA?
I: Ja by som len chcela upozorniť na to, že pivný festival a rifľový overal nie sú dobrý nápad.
Ž: Keď už mám teda nejaký priestor, tak by som odkázala čitateľom EMEFKA jedno: nemajte obavy z toho, či ste vo svojom živote dosť dosiahli, nevadí, že možno nespĺňate nároky a očakávania okolia, rodiny. Úspech je ilúzia, každý z nás si môže definovať, čo znamená úspech a čo považuje za pravdu vo svojom živote.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré 🙂
