Meno Miroslava Sýkoru pozná zrejme každý Slovák. Išlo o jedného z najobávanejších a najvplyvnejších mafiánskych bossov, ktorý sa spája s mnohými veľkými kauzami, vrátane zorganizovania zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska či vraždy Róberta Remiáša. 

Paradoxom bolo, že sám Sýkora nebol žiadny primitívny násilník, ale veľmi sofistikovaný človek, ktorý pochádzal skôr z intelektuálneho prostredia a študoval na prestížnych školách. Aj jeho však po čase zlákali zlé chodníčky a vidina rýchleho bohatstva.

Inteligentný mladík na dráhe zločinu

Miroslav Sýkora sa narodil v roku 1964. Najprv študoval na bratislavskom gymnáziu na Makarenkovej ulici, neskôr na prestížnom Moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti. Jeho otec bol diplomat a zdalo sa, že mladý Sýkora bude pokračovať v jeho stopách.

Univerzitu ale nedokončil, hoci mnohí sa zhodujú, že bol veľmi inteligentný a bystrý. Už v tomto čase sú známe jeho aktivity v ruskom podsvetí. Hovorí sa, že do týchto aktivít ho zasvätil jeho spolužiak Šaňo Belovič. Sýkora získal niekoľko pre seba užitočných kontaktov a rozbehol aj prvé kšefty. Tie sa týkali nelegálneho dodávania potravín a najmä alkoholu do Sovietskeho zväzu.

Neskôr sa ale vrátil na Slovensko, kde začal študovať žurnalistiku na Univerzite Komenského. Spolužiaci naňho spomínali ako na sympatického mladíka, očividne inteligentného a vtipného. Údajne s ním bola zábava a Sýkora pôsobil dojmom dobrého a nadaného človeka, ktorý by to mohol ďaleko dotiahnuť. Lenže v tom čase sa už Sýkora naplno venoval budovaniu svojho pokútneho biznisu.

V tom čase padla komunistická diktatúra a mnoho ľudí situáciu využilo na to, aby sa pokúsili rýchlo obohatiť. Začal okolo seba zhromažďovať verných partnerov a postupne vytvárať svoj gang. Jeho členmi boli aj už zmienený Šaňo Belovič či Ján Takáč. Sýkora dokonca navrhoval, aby viac spolupracovali s „kolegami“ z ruskej mafie, ale Belovič s tým nesúhlasil. Po jeho smrti (údajne na infarkt) sa od Sýkoru oddelil Ján Takáč a vytvoril si vlastný gang.

Verní Miroslavovi Sýkorovi ostali Róbert Lališ, František Borbély, Peter Čongrády, Ivan Cuper a Vladislav Bališ. Táto organizovaná skupina sa stala postrachom Bratislavy, ale vlastne aj ostatných častí Slovenska (veľký vplyv mali aj v Dunajskej Strede). Dnes je vnímaná ako jeden z vôbec najbrutálnejších mafiánskych klanov u nás.