Peniaze hýbu svetom. Či už ide o ľudstvo ako celok, alebo o tvoju osobnú bublinu, bez peňazí sa fungovať nedá. Samozrejme, tak funguje systém nášho života, že na to, aby sme mali peniaze a s tým spojený životný komfort, musíme chodiť do práce.

Problémom však je, že v dnešnej dobe nestačí chodiť do práce a dostávať plat. Treba robiť viac – myslieť na budúcnosť, na zabezpečenie, dôchodok, rodinu, na neočakávané udalosti, bývanie… je toho skrátka viac ako dosť, na čo by mal (nielen) mladý človek z hľadiska financií myslieť.

To, že ti každý mesiac na účet cinkne istá suma peňazí, ešte neznamená, že si za vodou. Mnoho ľudí žije štýlom „tu a teraz“ a otázka, z čoho budú žiť na dôchodku, im síce nedá spávať, no potláčajú ju do úzadia, pretože si povedia: „Nemám z čoho šetriť, ledva vyžijem teraz. Bude, čo bude.“

Aktuálna situácia ohľadom inflácie, rastúcich daní a nedostatku peňazí v štátnej kase nenahráva do karát životu obyčajných Slovákov. Na druhej strane je naivné spoliehať sa na to, že nejak bude. Áno, bude, ale to, ako bude, máš v rukách len ty sám.

Finančnej gramotnosti sa počas štúdia na Slovensku nevenuje dostatočná pozornosť. Potom, keď prídu mladí ľudia do produktívneho veku, nevedia hospodáriť so svojimi financiami a majú problém vyjsť s peniazmi. Žijú tzv. „od výplaty k výplate“ a pojem šetrenie či investovanie je im na míle vzdialený. A to je problém.

Ako si teda začať šetriť? Koľko by sme mali zarábať, aby sme si mohli dopriať všetko, čo chceme? Je výhodnejšie bývať v podnájme alebo sa na desiatky rokov zaviazať banke a vziať si hypotéku/úver? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky nám v rozhovore odpovedal Filip Schlosser, finančný maklér a zakladateľ projektu Financopedia.

Ako sú na tom Slováci z hľadiska finančnej gramotnosti? S čím majú ľudia z hľadiska financií najväčší problém? Aké najčastejšie chyby robia?

Slovensko sa ešte stále spamätáva z minulého režimu, a o tom svedčí aj naša finančná gramotnosť. O tú sa zaujímajú ľudia často až po 30-tke, keď začnú žiť „dospelý“ život a zrazu zistia, že finančnú gramotnosť potrebujú do života.

Najväčšiu neznalosť vidím tam, kde ľudia nie sú nútení sa tomu venovať, ako je napríklad investovanie, na rozdiel od úverov. Problém totiž je, že rodičia, ktorí majú dnes dospelé deti, vyrastali v režime, kde investovanie neexistovalo, a tak väčšina z nich investovaniu nerozumie, a tým pádom k tomu neviedli ani svoje deti.

Dnešní mladí ľudia však už dospievajú v dobe, keď začína byť investovanie prirodzené, a vďaka tomu sa môže generácia dnešných detí priblížiť rozmýšľaním mladým ľudom z vyspelého západu. A najčastejšia chyba? Že žijeme nad rámec našich možností a vôbec sa nepozeráme do budúcnosti.