Hoci sa lekári snažia zachraňovať životy, nie každý pacient o to skutočne stojí. Dokazujú to aj tieto príhody zo sociálnej siete Reddit. Zdravotníci sa v nich podelili o skúsenosti s tvrdohlavými pacientmi, ktorí bez rozmyslu odmietli liečbu, podpísali reverz a… a odišli, len aby sa čoskoro do nemocnice vrátili opäť. Poďme si ich spoločne prečítať.
1. Pacient s koronavírusom chcel silou mocou odísť domov, lebo „covid neexistuje, to len vláda sa nás snaží oblafnúť“. Bol napojený na pľúcnu ventiláciu a aj tak dýchal len na 87 %. Rodina ho prišla vyzdvihnúť, no ešte ani nevyšli z nemocnice, pán už skolaboval. Hospitalizovali sme ho teda opäť a jeho rodina? Tá sa na nás ešte nahnevala, že sme mu nepodržali pôvodnú izbu a dokonca sme z nej vyhodili ich banán.
2. Pacient so zariadením na podporu ľavej srdcovej komory sa rozhodol, že ide domov. Do auta jeho mamy sme ho nakladali dvaja zdatní chlapi a aj tak sme mali čo robiť. Potreboval nepretržitú infúziu, bol na pokraji srdcového zlyhania. Pýtali sme sa ho, čo plánuje spraviť doma – jeho 70-ročná matka ho určite z toho auta nevytiahne. Nula bodov, stále si išiel svoje. Hodinu po jeho odchode ho priviezli naspäť vrtuľníkom.
3. Mal otvorenú ranu, ktorá aktívne krvácala. Vymyslel si, že sa stalo niečo súrne v rodine, no neskôr sme ho našli piť pivo v nemocničnom bufete. S alkoholikmi ťažko…
4. Žena mala vyše 250 kilogramov, prežila mozgovú príhodu a nevedela chodiť. Chodila k nám do nemocnice pravidelne, vždy s preležaninami. Sestričku volala každých 5 minút, aby ju poškriabala na chrbte alebo ju nakŕmila (rukami hýbať vedela). Po mesiacoch jej poisťovňa konečne našla dom opatrovateľskej služby, ktorý by ju prijal.
O niekoľko mesiacov sa v nemocnici ukázala znova – jej preležaniny boli horšie ako kedykoľvek predtým. Nechápali sme, čo sa stalo, no potom sa to k nám dostalo. Z opatrovateľského domu ušla, no nezmestila sa manželovi do auta. Ten si teda prenajal dodávku, strčil ju do kufra a tam ležala… nuž, bohvie koľko. Také niečo si človek nevymyslí.
5. Pacient mal rakovinu štítnej žľazy. Z krku mu visel obrovský nádor, zhruba o veľkosti grepu, a upchával mu dýchacie cesty. Napriek tomu chcel ísť domov, lebo sme mu oznámili, že na druhý deň sa všetci pacienti podrobia výterom za účelom covidového testu. Povedal, že „do jeho tela sa nič pchať nebude“, a pýtal od nás reverz. Podotýkam, že z každého otvoru na jeho tele trčala nejaká hadička.
6. Na pohotovosť prišiel muž so silnou bolesťou na hrudi. EKG-čko odhalilo tzv. STEMI, teda závažný typ srdcového infarktu. Keď sa to dopočul, pobral sa na odchod. Na naše naliehanie, že to nedopadne dobre, len odvetil: „Dnes mám narodeniny a na hoteli ma čakajú dve nádherné slečny. Trochu sa im povenujem a potom sa vrátim.“ Podpísal reverz a pobral sa na odchod. Kúsok pred vchodovými dverami sa zložil na zem a už sa nám ho nepodarilo oživiť.
7. Pacientka po nás jačala ako zmyslov zbavená, že nás zažaluje. Jej zosnulý manžel bol totiž právnik, takže zákony vie odrecitovať aj v spánku – jej slová, nie moje. Povedala, že sa narodila v znamení Leva, preto predsa nemôže byť chorá. Odišla, no o menej ako 24 hodín pochopila, že chorá byť môže. A aj je.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
