Novinár Ivan Mego pôsobí v médiách už dlhé roky a jeho tvár je známa či už z jeho relácie Na stope s Ivanom Megom, alebo z rôznych podcastov či terénu. Za svoju kariéru videl a zažil veci, ktoré sa iným ani len nesnívajú.
Práve preto sme vyhodnotili, že je vhodným kandidátom na oslovenie do rozhovoru, v ktorom zhodnotí dianie filmu Vojna policajtov, ktorý teraz prichádza na televízne obrazovky ako miniséria s predĺženou minutážou. Jej polovica bude odvysielaná už dnes večer na TV JOJ.
Film Vojna policajtov zachytáva turbulentnú dobu 90. rokov na Slovensku. Ako autentické podľa teba je zobrazenie tejto éry v filme, najmä čo sa týka kriminality a práce polície?
Myslím si, že z môjho pohľadu je to veľmi reálne.
Tí policajti boli takí trochu iní a boli skutočne známi tým, že si v práci dali pohárik, napríklad koňak, a fungovali v tej ére vo voľnejšom, kamarátskom štýle. Len máloktorí sa správali tak, ako si dnes predstavujeme policajtov srdcom aj dušou. Preto podľa mňa film tú dobu zobrazuje veľmi realisticky.
Aj všetko okolo drog, biznisu a peňazí, ako je to vo filme zobrazené, je veľmi realistické. Z môjho pohľadu mi tam však vadil ten východniarsky dialekt, ktorý môže byť pre bežného diváka rušivý. Ďalej mi prekážalo príliš veľa vulgarizmov.
V príbehu sa často stretávame s otázkami morálky, kde postavy balansujú medzi zákonom a kriminálnymi činnosťami. Môžeš nám priblížiť, ako takéto dilemy vyzerali v skutočnom živote tak, ako si to zažil ty?
Keď sa pozrieme na obdobie 90. rokov na Slovensku, polícia a kriminálne prostredie boli do veľkej miery prepojené. Na jednej strane stáli policajti, na druhej vagabundi, no často sa navzájom poznali. Vyrastali na rovnakých uliciach, mali medzi sebou kamarátske vzťahy. Miniséria to zobrazuje veľmi verne.
V tom čase policajti často radšej vyjednávali s vagabundmi, aby si nenarobili problémy a ochránili svoje rodiny. Preto sa mohli diať veci ako brutálne činy Mikuláša Černáka, ktoré boli prakticky vyhlásením vojny štátu. Kriminalita vtedy mohla rásť, pretože policajti neboli ochotní ísť do priamej konfrontácie.
V diele sú prítomné komické momenty, predovšetkým v postave Berciho. Myslíš si, že humor môže pomôcť vyrovnať sa s náročnými situáciami v práci policajta, alebo je to skôr kontraproduktívne?
Pamätám si, že aj kriminálne živly sa vtedy dokázali zabávať na strachu iných. Napríklad si robili srandu z obetí tesne pred ich vraždou a takýmto spôsobom si užívali svoju moc.
Ako vnímaš odkaz, ktorý film Vojna policajtov odkazuje dnešným mladým generáciám? Aké poučenie z tejto temnej éry by si mali vziať do budúcnosti?
Tá doba bola iná, ľudia si dnes neuvedomujú, že to nebolo až tak dávno.
Organizovaný zločin bol na Slovensku rozšírený, ľudia sa báli chodiť na diskotéky, organizovať svadby, otvárať podniky, pretože hneď museli platiť výpalné. Film ukazuje, že takéto veci sa naozaj diali. Odkaz filmu je podľa mňa taký, že by sme si mali vážiť bezpečnosť, ktorú máme dnes, pretože to nebolo vždy samozrejmosťou.
V minulosti nebolo nič neobvyklé, že keď sa niekto postavil proti systému alebo sa vymkol kontrole, okamžite na to doplatil. Dnes sa takéto veci dejú menej často a spoločnosť je bezpečnejšia. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je až tak dávno, čo sme žili v takejto realite, a vážiť si to, čo máme teraz.
