Slováci sú naozaj všade, o tom niet pochýb. Jasným dôkazom je aj Slovenka Ivana, ktorá pracuje v zahraničí ako námorná kapitánka. Vďaka svojej práci už precestovala celý svet a zažila plno zážitkov, s ktorými sa len tak bežne nestretneš. Nám to nedalo a museli sme s ňou spraviť rozhovor. Prejdime rovno k veci.

Prosím, predstav sa. Ako sa voláš, koľko máš rokov, odkiaľ si a čo robíš?

Volám sa Ivana Kulkarni, mám 37 rokov, som z Košíc. Som prvou a podľa dostupných informácií zatiaľ jedinou Slovenkou, ktorá získala diplom „Veliteľa Námornej Lode“, a teda zjednodušene – diplom námorného kapitána bez akýchkoľvek obmedzení.

Na rozdiel od licencie „kapitána“, resp. skippera, aké poznáme napríklad z Chorvátska a ktoré platia iba pre malé rekreačné plavidlá s obmedzeným počtom pasažierov, „Master Mariner Unlimited“ diplom mi umožňuje plnohodnotne vykonávať funkciu kapitána na akejkoľvek lodi na svete, bez obmedzenia jej typu, tonáže, veľkosti, druhu nákladu, ale aj počtu pasažierov.

Znamená to, že sa môžem stať kapitánom napríklad na kontajnerovcoch, chemikáliovcoch, ropných aj produktových tankeroch, ale aj na najväčších pasažierskych mega lodiach na svete s kapacitou už aj 12 000 osôb na palube. Momentálne pracujem na pozícii „Staff Captain“ na luxusných výletných expedičných námorných lodiach, ktoré plávajú v najodľahlejších oblastiach sveta vrátane Arktídy a Antarktídy.

Ako si sa vôbec dostala k tomu, že sa staneš kapitánkou lode? Bol to tvoj sen?

Môj detský sen to rozhodne nebol, keďže ako dieťa som vôbec netušila, že niečo také ako kariéra námorného dôstojníka, navigátora alebo kapitána existuje. Nikto z rodiny nemal s námorníctvom nič spoločné, ja som ale vždy chcela robiť niečo špeciálne, neobyčajné. Niečo, čo nerobí veľa ľudí, a nechcela som po škole skončiť s obyčajnou nedobrodružnou prácou v kancelárii.

Bolo mi jasné, že chcem vidieť svet, že sa chcem stretnúť a pracovať s ľuďmi z rôznych krajín a kultúr, a už od detstva ma fascinovala rôznorodosť tohto sveta. Keď som bola malá, veľa sme cestovali. Mala som len dva roky, keď som prvýkrát vycestovala do zahraničia a prvýkrát som videla more a kúpala sa v Jadrane. Považujem to za obrovské privilégium, keďže veľa mojich slovenských kamarátov sa prvýkrát v živote dostalo k moru až v dospelosti.

Myšlienka študovať na Námornej škole prišla úplnou náhodou, ale zaujala ma od prvej chvíle. Ja som však už študovala na Fakulte masmediálnej komunikácie na UCM v Trnave. Bakalárske štúdium som si tam dokončila, ale na magistra som už nenastúpila.