Zimné štadióny opäť raz diktujú tep slovenskej verejnosti. No zatiaľ čo fanúšikovská obec pri televíznych obrazovkách sledujúca majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji je poháňaná čistým adrenalínom, muži za mikrofónmi v zákulisí zvádzajú precíznu analytickú bitku. Nové remeslo si v týchto dňoch naplno testuje aj legenda nášho hokejového bratstva a strojca historických úspechov Ján Lašák.
Niekdajší elitný strážca hokejovej bránky, ktorý má v malíčku aj trénerské remeslo, keďže v minulosti kryl chrbát Vladimírovi Országhovi na reprezentačnej striedačke, vymenil taktickú tabuľu za televízne kamery. Prebiehajúce majstrovstvá sveta tak mapuje z úplne inej barikády. Ako nový expert televízie JOJ sa ocitol v samotnom epicentre diania a spoza analytického pultu prináša divákom pohľad, aký bežné oko nepostrehne.
Jeho dočasným domovom sa stalo švajčiarske mesto Fribourg, odkiaľ sprostredkuváva horúce emócie priamo z dejiska turnaja. Lašák dostal pod patronát rozbor štyroch strategických duelov našej reprezentácie, pričom pred jeho nekompromisným hokejovým okom museli chlapci obhájiť nielen ostro sledované federálne meranie síl s Českou republikou, ale aj korčuliarsku vojnu proti javorovým listom z Kanady.
V exkluzívnej spovedi bývalý gólman bez akýchkoľvek fráz opisuje, aké náročné je potlačiť v sebe fanúšika a zostať verný faktom, najmä ak náš národný výber na klzisku herne prepadne. Zároveň však posiela jasný signál smerom k fanúšikom: hoci vie byť kritický, pred neúprosným bičom verejnej mienky bude svojich mladších brankárskych kolegov vždy rázne chrániť.
Diváci veľmi ocenili, keď ste boli v role experta počas štúdií MS do 20 rokov v štúdiu JOJ Šport. Mali ste výborný ohlas.
Mal som na to nejaké dobré správy, áno. Ale v podstate som asi otvoril niečo, čo ľudia nemajú možnosť vidieť zvnútra, konkrétne z brankárskej pozície. Skôr si myslím, že je to o tom, že ľudia dostanú odborné informácie, ku ktorým sa nemajú odkiaľ dostať, a, samozrejme také, ktoré ja by som zase nevedel z iného fachu. Takže som len rád, že som to mohol divákom priblížiť a že ich to bavilo.
A to bola vaša prvá skúsenosť v pozícii takého stabilného experta?
Nie. Komentoval som tiež majstrovstvá sveta v Čechách v roku 2017. Mal som tam pár zápasov, takže to nebolo prvýkrát.
Hovoríte, že nech sa deje čokoľvek, v hokejovom štúdiu musia zostať moderátori a analytici v pozitívnom nastavení. Stalo sa vám, že ste sa pri tom museli zapotiť?
Zažil som to v Česku na majstrovstvách a my sme tam nevyhrali, hoci sme mali vyhrať. Čiže zažil som také zápasy a tie sa komentujú veľmi ťažko.
Porovnajte, v čom je to iné hovoriť o hokeji v televíznom štúdiu a keď ste v tíme trénera reprezentácie.
Nedá sa to porovnať, lebo človek na majstrovstvách nezažíva len samotné majstrovstvá. To sú dva mesiace príprav. V podstate majstrovstvá plus príprava sú dva mesiace, takže je doma jeden alebo dva dni v týždni a potom je stále na cestách. A všetko spočíva v príprave na tie majstrovstvá. Iba počítač, rozbory, analýzy a tieto záležitosti. Jednoducho je to iné.
Komentovanie je ďaleko, ďaleko jednoduchšie. Pokiaľ sa robí jeden zápas denne, dá sa to zvládnuť, keď sa komentujú tri zápasy, tiež to nie je jednoduché. Ale povedal by som to tak, že komentátor nemá oproti trénerovi v podstate žiadnu zodpovednosť. Tréner má veľkú zodpovednosť, ale práve preto je trénerstvo krajšie.
Koľko hodín vám zaberá hokej, pokiaľ pri ňom nie ste vyslovene pracovne zaangažovaný a pozeráte ho ako divák?
Keď zoberieme utorok, piatok a nedeľu, tak to sú extraligové kolá, či už českej, alebo slovenskej súťaže. Začína sa o štvrtej a končí sa plus-mínus o pol deviatej až deviatej. Takže to je samo osebe dosť. Mám tri monitory, pozerám to takto a plus ešte mám rôzne programy, aby som videl chlapcov z Ameriky. Takže denne mi pozeranie hokeja zaberie nejaké štyri až päť hodín.
Šampionát je po olympijských hrách a hokejoví experti alebo novinári zvyknú hovoriť, že je v ich tieni. Myslíte si, že aj takto uvažujú slovenskí fanúšikovia?
Pre nás hráčov to nie je béčkový turnaj. Vždy to bude reprezentácia Slovenska, čiže myslím si, že aj my to tak vnímame. Možno to ľudia vnímajú tak, že už zažili nejaké emočné vypätie vo februári. Ja však verím, že chlapci ich na majstrovstvách znovu naladia, vtiahnu ich naspäť a budú to opäť prežívať.
