Aký najnezvyčajnejší materiál vám chcel niekto zveriť? Existuje aj niečo, čo by ste z technických, hygienických alebo osobných dôvodov odmietli do výrobku vložiť?
Ľudia mi do ateliéru nosia naozaj rôzne materiály, no každý je pre mňa nezvyčajný a nie je to ani tak o samotnom materiáli ako o obrovskej zodpovednosti, ktorá sa s ním spájala.
Z hygienických ani osobných dôvodov som zatiaľ nič odmietnuť nemuseli a verím, že to tak aj zostane. Ak má zákazník k danému materiálu silný osobný a emotívny vzťah, veľmi rada mu z neho vytvorím spomienku. Zatiaľ sa mi však nestalo, že by ma niekto žiadal o nejaký bizarný výstrelok.
Viem však, že pre mnohých ľudí je už aj to, čo bežne robím, ďaleko za ich osobnou hranicou. Stretli sme sa aj s názorom, že šperky z materského mlieka či detských vláskov niektorým ľuďom pripadajú vyslovene bizarné. Ja sa na to ale pozerám úplne inak – je to osobná vec každého človeka.
Utkvel vám v pamäti príbeh konkrétneho zákazníka, pre ktorého mal výsledný šperk či iný výrobok mimoriadne silný význam? Čo si v ňom chcel uchovať?
Áno, v pamäti mi utkvelo hneď niekoľko takýchto silných príbehov, no jeden z nich bol pre mňa skutočnou technologickou a emocionálnou výzvou. Ozvala sa mi pani, ktorá za nami cestovala celých 400 kilometrov až od Popradu. Priniesla mi len jeden jediný biely vlas jej zosnulého dedka, lebo sa ho bála poslať poštou a chcela ho mať navždy pri sebe.
Problém so živicou je ten, že šedivý alebo biely vlas po zaliatí úplne spriesvitnie a stratí sa. Keby som ho zaliala vtedajším bežným postupom, zničila by som ho a v šperku by nebolo vidieť absolútne nič. Kvôli tejto jedinečnej objednávke som musela vyvinúť úplne novú techniku spracovania, vďaka ktorej ten jediný dedkov vlas v šperku nakoniec nádherne vynikol.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď potom videla hotový výsledok, mala v očiach slzy a presne vtedy som si uvedomila, aký obrovský význam majú tieto spomienkové predmety pre ľudí, ktorí prežívajú stratu niekoho blízkeho. Nie je to len obyčajný šperk, je to hmatateľný dôkaz lásky a pokoja v duši, ktorý im pomáha prekonať to najťažšie obdobie.
Niektorí ľudia si nechávajú vyrobiť šperk zo srsti zvieraťa, ktoré s nimi stále žije, iní si takto uchovávajú pamiatku po zosnulom miláčikovi. Vnímate pri práci s takýmito osobnými materiálmi aj určitú emocionálnu zodpovednosť?
Absolútne. Tá emocionálna zodpovednosť je obrovská a je to vlastne to najťažšie, ale zároveň najkrajšie na celej mojej práci. Keď si niekto dáva robiť šperk zo srsti psíka alebo koníka, ktorý s ním stále žije a teší sa zdraviu, je to o radosti. Je to oslava toho ich krásneho puta. Ale keď ide o pamiatku na miláčika, ktorý už odišiel, tí ľudia ku mne prichádzajú s obrovským smútkom.
Preto k tej výrobe pristupujem s maximálnou pokorou. Pri takýchto zákazkách jednoducho nemám priestor na chybu. Beriem to tak, že mojou úlohou nie je len remeselne vyrobiť pekný zlatý alebo strieborný prsteň. Mojou skutočnou úlohou je pomôcť tým ľuďom aspoň trošku uľaviť od ich bolesti a dať im do rúk niečo, čoho sa môžu dotknúť a pohladiť to, keď im je naozaj ťažko.
Ceny pamiatkových šperkov sa začínajú približne od 79 eur. Čo všetko sa skrýva za sumou, ktorú zákazník vidí pri hotovom výrobku?
Keď človek uvidí výslednú cenu, možno si povie, že je to len kúsok živice a kovu. Lenže za tou sumou sa skrýva obrovské množstvo hodín práce, o ktorých bežný človek ani netuší.
Najväčšou položkou nie je samotná živica, ale drahý kov – pracujem so striebrom a so 14-karátovým zlatom, pričom mám vlastnú zodpovednostnú značku „RKD“ registrovanú na Puncovom úrade, takže celá výroba je plne legálna a garantovaná. K tomu si pripočítajte stovky hodín, ktoré som strávila štúdiom zlatníckeho remesla, pokusmi, omylmi a vývojom špeciálnych techník…
Každý jeden kus prechádza dlhým procesom – od precízneho tvarovania cez niekoľkostupňové brúsenie až po ručné leštenie do zrkadlového lesku. A v neposlednom rade je to obrovská psychická záťaž a zodpovednosť. Keď pracujem s popolom alebo jediným prameňom vlasov, celá moja myseľ je napnutá na maximum, pretože viem, že tu neexistuje priestor na opravu chyby.
Niektoré šperky nás nezdobia. Pomáhajú nám niesť stratu
Pri pohľade na hotový šperk človek nevidí týždne experimentovania, opakované zalievanie ani niekoľko dní vytvrdzovania. Nevidí ručné brúsenie, leštenie či napätie pri práci s materiálom, ktorý nemožno nahradiť. Vidí iba malý kúsok živice a kovu.
Práve preto môže niekomu pripadať cena od 79 eur privysoká. V skutočnosti však zákazník neplatí iba za striebro, 14-karátové zlato a hodiny precíznej práce. Platí aj za istotu, že sa jediný vlas, chumáčik srsti či štipka popola nestratia vinou jednej chyby.
Ešte ľahšie sa tieto výrobky súdia ľuďom, ktorí v nich vidia iba čudný internetový trend. Materské mlieko v prsteni alebo srsť psa v prívesku môže znieť bizarne. Stačí však spoznať príbeh ukrytý pod lesklým povrchom a zvláštnosť sa zmení na niečo hlboko ľudské.
„Nesúďte predtým, než spoznáte ten príbeh,“ odkazuje Jana. Pre okoloidúceho je to možno iba pekný šperk. Pre jeho majiteľa môže predstavovať poslednú fyzickú stopu po človeku či zvierati, ktoré už nikdy neobjíme.
Niektoré šperky totiž nenosíme preto, aby nás zdobili. Nosíme ich preto, aby nám niekto chýbal aspoň o trochu menej.
