Chystáš sa tento rok na dovolenku do Talianska? Či už je to našincami obľúbené Bibione alebo luxusný rezort na Capri, poznatky, ktoré nadobudneš prečítaním si nášho článku, iste využiješ tak či onak. Ak si sa aj ty dozvedel nejakú zaujímavosť o talianskom jazyku na svojich potulkách po Apeninskom polostrove, pokojne sa s nami o ňu podeľ v komentári.   

1. Taliani si prajú šťastie vetou in bocca al lupo, čo v doslovnom preklade znamená v ústach na vlka. 

2. Dva týždne Taliani volajú una quindicina di giorni, čiže pätnásť dní, hoci dva týždne majú 14 dní.  

3. Andrea je v Taliansku mužské meno, je to ako náš Andrej. Ženská verzia mena je Andreina.

4. Fatamorgána nie je vôbec talianske slovo, hoci tak znie. Fatamorgánu Taliani nazývajú miraggio (vyslov. mirádžo). 

5. K zjednoteniu Talianska došlo v roku 1861. Dovtedy sa na Apeninskom polostrove nachádzalo mnoho menších štátnych útvarov. A to bol aj dôvod, prečo vtedy len 2,5 % obyvateľstva ovládalo taliančinu (to je dokonca ešte menej ako Francúzi počas veľkej francúzskej revolúcie). Každý totiž používal na komunikáciu svoj miestny dialekt. 

6. To, čo my dnes voláme štandardnou taliančinou, je vlastne nárečie Toskánska. 

7. V Taliansku je ešte aj dnes veľmi veľa nárečí, ktoré sú medzi sebou nezrozumiteľné, a hlavne starší ľudia sa doma rozprávajú takmer stále len v dialekte. 

8. Hlavným faktorom, ktorý prispel k rozšíreniu používania štandardnej taliančiny medzi obyvateľmi čižmovitého polostrova, bolo spustenie televízneho vysielania v 50. rokoch minulého storočia. V tej dobe sa dokonca vysielali náučné programy, ktoré mali Talianov naučiť spisovnej taliančine. 

9. Nikdy si v Taliansku nepýtajte latte, to je totiž len obyčajné mlieko. Ak chcete dostať to, čo Američania nazývajú latte, pýtajte si latte macchiato. 

10. Slovo bravo používame aj my úplne bežne, keď chceme vyjadriť obdiv. Ale nie vždy správne. Toto slovo sa v taliančine mení podľa rodu a čísla. Bravo je tvar jednotného čísla mužského rodu. Viacerí muži sú bravi, jedna žena je brava a viacero žien sú brave. 

11. Mená jednotlivých typov cestovín vždy niečo znamenajú a viac-menej opisujú tvar cestovín. Spaghetti sú šnúrky, farfalle motýle, orecchiette ušká, riccioli kučery, risoni veľká ryža, capellini vlásky, linguini jazýčky, tagliatelle nakrájance, penne perá, atď.

12. Pred zavedením eura sa v Taliansku platilo talianskymi lírami (jednotné číslo lira, množné číslo lire). Zaujímavý je však fakt, že slovo euro nemá tvar množného čísla, hoci žiadne gramatické pravidlo tomu nebráni. Jedno euro je un euro a čisto teoreticky dve eurá by mohli byť due euri, ale keďže sa tvar nemení, zostáva aj tu due euro. 

13. Známy taliansky pozdrav čau sa píše ciao a pochádza z benátskeho slova s’ciao, ktoré vzniklo z latinského sclavus, vo význame (som tvoj) otrok, som ti k dispozícii. Je zaujímavé, že rovnako vzniklo aj naše servus. 

14. Futbalových fanúšikov nazývajú Taliani tifosi, čo je v preklade tí, ktorí majú týfus. Analógia vznikla na základe agresivity a neústupnosti zmieneného ochorenia a niektorých futbalových fanúšikov.  

15. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa taliansky diktátor Benito Mussolini pokúšal eliminovať slová cudzieho pôvodu a nahradiť ich talianskymi ekvivalentmi. Hoci toto jazykové nariadenie nemalo veľký úspech, ešte aj dnes nájdeme v taliančine slová z tohto obdobia. A preto komiks je fumetto, Mickey Mouse je Topolino, Goofy je Pippo a Káčer Donald je Paperino.   

16. V Taliansku bola disneyovka Moana premenová na Oceaniu, pretože jedna talianska pornoherečka sa volá Moana a distribútori ju radšej premenovali, než by mali riskovať, že by talianske deti na internetových vyhľadávačoch objavili niečo obscénne. 

17. V taliančine je veľmi dôležitý prízvuk, pretože môže meniť význam slov. A preto napríklad ancóra (vyslov ankóra) znamená ešte a àncora (vyslov ánkora) je kotva. 

18. Pápež František sa najčastejšie prihovára veriacim po taliansky.  

19. Žiadne pôvodom talianske slovo neobsahuje písmená X, Y, W, J a K. Ani meno slávneho futbalového klubu Juventus nie je pôvodom talianske slovo, ale latinské.  

20. Tiramisù je celosvetovo známy dezert a niet sa čomu čudovať. Je ľahký, sladký a vonia ako čokoláda a káva. Tiramisù v preklade znamená doslova zdvihni ma, v zmysle vzpruž ma, rozveseľ ma.

Vynašiel ho majster cukrár v reštaurácii Le Beccherie v meste Treviso pri Benátkach v roku 1971. Tento dezert vznikol na žiadosť miestnych mužov, ktorí sa pred návštevou nevestincov chceli posilniť. Tiramisù síce vyzerá ako ľahký dezert, ale je to hotová kalorická bomba plná cukru a kofeínu a má údajne aj afrodiziakálne účinky.