Pravdepodobne si sa už aj na základnej škole na hodinách angličtiny učil, že medzi britskou a americkou angličtinou existujú nejaké tie rozdiely. Čo si možno ale netušil, je, že tieto rozdiely nie sú len na úrovni slovnej zásoby. Určite vieš, že v Anglicku je keksík biscuit, ale v USA cookie. Ale všimol si si už niekedy, že slovo farba sa v európskej angličtine píše colour a v americkej angličtine color?
Slávny americký spisovateľ Bill Bryson preskúmal lingvistické zaujímavosti v americkej angličtine a vydal ich v knihe s titulom Made in America, z ktorej sme čerpali informácie aj my. V dnešnom článku ti prinášame 10 takýchto zaujímavostí z materinského jazyka Marilyn Monroe, Toma Hanksa či Donalda Trumpa.
1. Všetci vieme, že Amerika dostala svoje meno po talianskom kartografovi Amerigovi Vespuccim. Prečo sa Amerika volá Amerikou a nie Amerigom? Vespucciho krstné meno totiž najprv preložili do latinčiny a z toho vzniklo Americus. No keďže aj ostatné svetadiely boli v latinčine ženského rodu, Americus sa nakoniec zmenilo na America.
Mimochodom, meno Amerigo sa do slovenčiny prekladá ako Imrich, takže vlastne Amerika je teoreticky po slovensky Imriška.
2. Spojené štáty americké nedostali svoje meno hneď. Medzi navrhovanými názvami pre novovznikajúci štát boli Columbia, Appalachia, Alleghania, Freedonia, The Colonies alebo The United Colonies (of Northern America).
3. Až do obdobia známeho ako vojna o Jenkinsovo ucho v rokoch 1739 až 1748 nazývali Briti obyvateľov USA iba kolonistami alebo bratrancami z ďalekých provincií. Až v spomínaných rokoch sa v písanej forme objavuje slovo Američan či Američania. Predtým boli Američania výhradne len pôvodní americkí Indiáni.
4. Mnoho geografických pomenovaní miest v USA bolo prevzatých od pôvodných pomenovaní, ktoré im dali miestni Indiáni. Medzi takéto toponymá patria aj nám známe Alabama, Chicago, Dakota, Mississippi, Missouri, Texas, Utah, Kentucky a mnoho iných.
5. Prvá americká kuchárska kniha vyšla v roku 1796. Napísala ju Amelia Simmons a mala skutočne dlhý názov: American Cookery, or the art of dressing viands, fish, poultry, and vegetables, and the best modes of making pastes, puffs, pies, tarts, puddings, custards, and preserves, and all kinds of cakes, from the imperial plum to plain cake: Adapted to this country, and all grades of life.
6. Svetovo najznámejší pôvodom americký výraz je O.K. Na druhom mieste sa umiestnila Coca-Cola.
7. Prečo sa na britských ostrovoch píše v slovách colour, flavour, behaviour, harbour či honour písmeno U a v Amerike nie? Jedna teória tvrdí, že písmeno U v progresívnejšej americkej angličtine prirodzene zmizlo ako nepotrebný prvok. Podľa inej teórie sa písmeno U prestalo písať, pretože sa v prvých amerických novinách platilo za každé jedno vytlačené písmeno osobitne. Čím bolo v texte menej písmen, tým menej stála tlač.
Podobný osud mali v Amerike aj slová ako doughnut, ktoré sa skrátilo z ôsmich písmen na donut s len piatimi písmenami, draught na draft alebo plough na plow.
8. Noah Webster, autor prvého slovníku americkej angličtiny z roku 1806, bol skutočným jazykovým reformátorom. Okrem iného si prial zjednodušiť písanie anglických slov. Ak by sa zachovali jeho inovátorské nápady, v Amerike by sa dnes slovo women písalo ako wimmen, tongue ako tung, machine ako masheen, believe ako beleev, soup ako soop či daughter ako dawter.
9. Už vieme, že medzi britskou a americkou angličtinou sú rozdiely. Ale ani americká angličtina nie je celkom jednotná. Jazykovedci v USA rozlišujú až 10 veľkých nárečových skupín, ktoré sa ešte ďalej delia na menšie skupiny.
10. Jedným z prvých hesiel amerického národa bolo latinské E pluribus unum, ktoré do slovenčiny prekladáme ako z mnohých jeden. Autorom je Vergílius, rímsky básnik z 1. storočia p. n. l. Spomínaná veta pochádza z jeho diela Moretum, ktoré je opisom prípravy šalátovej zálievky.
Ďalšie zaujímavosti z cudzích jazykov nájdeš tu.
