Prvýkrát v histórii sme boli svedkami toho, že sa olympijské hry presunuli o rok. Napriek kalendárnemu roku 2021 nieslo podujatie názov Tokio 2020. Do poslednej chvíle hrozilo, že olympiáda bude z dôvodu pandémie zrušená, súťaž však, našťastie, prebehla bez problémov. Čo všetko priniesla?

Od 23. júla do 8. augusta sa celkovo predstavilo 11 091 športovcov zápoliacich v 41 disciplínach. Slovenskí reprezentanti nezostali stáť v tieni, robili krajine dobré meno a nevrátili sa s prázdnymi rukami. Vďaka ich výkonom sa môžeme tešiť z jednej zlatej, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily.

Toto sú fakty a zaujímavosti, ktoré by si o najväčšom športovom sviatku mal poznať!

Ktoré krajiny boli najúspešnejšie?

Najbohatšiu medailovú žatvu má za sebou reprezentácia USA. Spojené štáty americké získali celkovo 113 medailí, z ktorých je 39 zlatých, 41 strieborných a 33 bronzových. Druhou najúspešnejšou krajinou bola Čína s 88 medailami a tretiu priečku so 71 medailovými umiestneniami obsadili športovci vo farbách Ruského olympijského výboru.

Prečo súťažilo viac tímov, ako je existujúcich štátov?

Na svete je 193 štátov, napriek tomu na olympiáde v Tokiu štartovalo 205 reprezentácií. Ako je to možné? Na rozdiel napríklad od futbalu, v ktorom môže mať vlastný tím aj útvar, ktorý nie je samostatným štátom (Škótsko, Wales…), olympiáda povoľuje účasť len suverénnym štátom, u ktorých pôsobí Národný olympijský výbor schválený Medzinárodným olympijským výborom. Toto pravidlo však prišlo do platnosti len v roku 1996.

Tie závislé územia, ktorým sa podarilo dostať dnu predtým, môžu naďalej súťažiť. Vďaka tomu sa pred svetom predviedli športovci z 13 (ne)krajín, ako napríklad Hongkong, Americká Samoa alebo Guam. Treba dodať, že Pierre de Coubertin, zakladateľ modernej olympiády, bol za to, aby si tímy mohli vytvárať aj závislé územia alebo národy bez vlastného štátu. Bolo by zaujímavé vidieť olympionikov pod rómskou vlajkou, alebo reprezentantov pôvodných amerických národov.

Smoliarske krajiny, ktoré nikdy nezískali medailu

Mohlo by sa zdať, že za sto rokov sa pri rozdávaní kovov rad dostal na každého, no nie je to tak. Vo svete je až 67 krajín, ktoré si na svoj prvý medailový zisk z olympiády musia ešte počkať.

Zaujímavým príkladom je Bangladéš. Krajina, ktorá má 170 miliónov obyvateľov, sa zúčastnila desiatich olympiád bez výhry drahého kovu. Najpočetnejšie zastúpenie mala v roku 2016 v Riu, kam sa kvalifikovalo 7 jej športovcov. Bangladéš je štát s najväčším počtom obyvateľov, ktorý nikdy nezískal olympijskú medailu.

Pred pár dňami by sme v zozname štátov bez medailí našli aj Burkina Faso, Turkmenistan a San Maríno. Vďaka výkonu ich športovcov v Tokiu sa však prvýkrát mohli tešiť zo vzácneho kovu spod piatich kruhov.

Najmladší a najstarší účastník

Existujú vekové limity, ktoré by určovali, kto sa môže olympiády zúčastniť? Podujatie nemá všeobecné pravidlá ohľadom tohto bodu a každá disciplína si určuje svoje vlastné. Najmladšou účastníčkou tokijskej olympiády bola Hend Zaza, 12-ročná hráčka stolného tenisu zo Sýrie. Najstaršou súťažiacou sa stala Mary Hanna, 66-ročná jazdkyňa z Austrálie. Tá sa vyjadrila, že sa teší aj na najbližšiu olympiádu, pretože „nevie, čo iné by robila“.

Konská kontroverzia

K olympiáde prirodzene patria aj kontroverzie. V Tokiu sme tie najvýraznejšie videli v jazdeckom športe. Svet obleteli zábery favorizovanej nemeckej jazdkyne Anniky Schleu, ktorá so slzami v očiach bezmocne sedí na koni. Takto zomierajú sny. Kôň vypovedajúci poslušnosť sa volá Saint Boy a jazdkyni bol náhodne pridelený z 18 zvierat. Štrajkujúci tátoš neskôr schytal od nemeckej trénerky Kim Raisner úder, za čo bola poslaná domov.

Ďalším problémom bol dizajn trate, ktorú navrhol Španiel Santiago Varela. Ten obsahoval sochu sumo zápasníka v životnej veľkosti, ktorá sa nachádzala pri desiatej prekážke. Mnoho jazdcov sa sťažovalo, že táto postava kone plašila, kvôli čomu nemohli podať maximálny výkon. Mnohí však túto kritiku odmietajú a tvrdia, že jazdec má koňa vedieť ovládať aj v rušivom prostredí. Sumo zápasník bol neskôr odstránený.

Sila malých

Na olympiáde sú dvere otvorené aj pre tie najmenšie krajinky. Čo sa počtu obyvateľstva týka, na tokijskej olympiáde bol najmenším hráčom ostrov Nauru. Ten má len 11 500 obyvateľov, podobne ako mesto Veľký Krtíš. Nauru vyslalo do Japonska piatich športovcov.

Aj takýto drobný tím môže priniesť veľké úspechy. To, že kvalita je dôležitejšia ako kvantita, dokázala výprava malého San Marína (33-tisíc obyvateľov). Z piatich vyslaných športovcov sa traja vrátili s medailou, čiže mikroštát má medailu pre každých 11-tisíc obyvateľov.

Zlatý spánok

Dostať medailu za schytanie úderu, ktorý ťa privedie do bezvedomia? To nie je nijaká nová disciplína pre milovníkov bolesti, ale výsledok finále mužského karate turnaja nad 75 kg. V ňom proti sebe stáli Iránec Sajad Ganjzadeh a Tareg Hamedi zo Saudskej Arábie. Napínavý súboj Hamedi ukončil kopancom do vrchnej polovice Ganjzadehovho tela. Iránec sa v bezvedomí zrútil na zem a Arab mal dôvod na oslavu.

Radosť netrvala dlho. Rozhodcom sa takéto dianie na pľaci nepáčilo a zhodli sa, že Hamedi použil nepovolený úder a vážne porušil pravidlá. Hamedi bol z tohto výsledku hlboko sklamaný a prvá zlatá medaila v histórii Saudskej Arábie sa opäť vzdialila… A čo Ganjzadeh? Ten sa o svojom triumfe dozvedel až po tom, ako sa v šatni prebudil z bezvedomia.

Koľko to všetko stálo?

Monumentálne športové predstavenie nie je lacný špás a organizácia takéhoto podujatia môže poriadne otriasť štátnym rozpočtom. Japonci spočiatku predpokladali, že celkové náklady sa vyšplhajú na 7,8 miliardy dolárov. Išlo o veľmi, veľmi optimistický odhad a výsledná cena za olympiádu predstavovala až 20 miliárd. Troška rozdiel. Je takmer neuveriteľné, že pekinská olympiáda z roku 2008 stála dvojnásobok!