Otázka, či k životopisu pripojiť aj motivačný list, je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Je to len archaický, zaužívaný zvyk alebo stále platný nástroj, ktorý vám môže otvoriť dvere k vysnívanej práci? O tom, ako sa na tento dokument pozerajú personalisti v súčasnosti, sme sa rozprávali s HR špecialistkou Petrou Bobekovou.
Prístup firiem sa líši. Zatiaľ čo niekde vládne sila zvyku a argument „veď takto sa to robilo vždy“, inde hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako spoznať skutočnú tvár kandidáta. Podľa Petry Bobekovej sa totiž klasický motivačný list často minul účinkom: „Postupom času sa však motivačný list často zmenil na rozšírenú verziu CV. Kandidáti písali dlhé texty, ktoré nie každý manažér či personalista mal kapacitu dôkladne čítať.“
Dnešní personalisti chcú namiesto siahodlhých textov vidieť niečo iné – spôsob myslenia, hodnoty a reakcie. Bobeková uvádza, že hoci ona sama nemala klientov, ktorí by bazírovali na motivačných listoch, ak ho firma vyžaduje, je dôležité, aby priniesol niečo „extra“.
„Namiesto toho som sa im vždy snažím poskytnúť plnohodnotné informácie, ktoré získam počas pohovoru s kandidátom. Prenášam tú zodpovednosť na seba a to niečo EXTRA o kandidátovi zisťujem sériou otázok sama,“ vysvetlila HR špecialistka.
Menej formálnosti, viac osobnosti
Aká je teda alternatíva k formálnemu PDF dokumentu? Čoraz častejšie vyhráva priamosť. Bobeková v rámci poradenstva odporúča kandidátom sústrediť sa na prvý kontakt, napríklad priamo v tele e-mailu:
„V rámci poradenstva radím kandidátom, aby o sebe napísali niečo, čo nie je možné nájsť alebo vyčítať zo životopisu a priložili to do tela mailu. Nejde o list – ide o schopnosť zaujať, byť zapamätateľný a vedome vyčnievať z davu.“
Tento trendovejší a osobnejší prístup má podľa nej často väčší efekt než strojený list. Ako recruiterka sa snaží o kandidátovi v krátkom čase zistiť kľúčové informácie: kto je, ako komunikuje, čo ho motivuje či ako rieši stresové situácie.
„Ja som presne ten typ recruitera, ktorý nemá motivačný list ako požiadavku. Navyše, ak v celom procese kandidátov čaká ešte aj vypracovanie zadania a 2 či 3 kolá, motivačný list predlžuje tzv. time to hire a dovolím si povedať, že niektorých kandidátov táto požiadavka odradí od zaslania CV na pozíciu,“ uvádza Bobeková.
Keď „cover message“ vyhrá nad životopisom
Môže pár úprimných riadkov zachrániť slabšie CV? Prax ukazuje, že áno. Petra spomína na prípady, keď ju práve úvodná správa navnadila natoľko, že kandidátovi venovala zvýšenú pozornosť: „Stalo sa mi, že cover message (tzv. úvodná/dodatočná správa v maile) bola veľmi úprimná, autentická, krátka, ale výstižná a zaujala ma. Takže životopis som si otvárala už s veľkými očakávaniami.“
Naopak, upozorňuje aj na odvrátenú stranu dnešnej doby. Dokonalé CV a motivačný list už nemusia stačiť, ak váš digitálny odtlačok hovorí niečo iné. „Sociálne siete o nás hovoria viac, ako si myslíme,“ dodáva s odkazom na skúsenosť, keď správanie kandidáta na internete zmarilo šancu na osobné stretnutie aj napriek skvelým kompetenciám.
Budúcnosť patrí inováciám
Ak vás písanie motivačných listov vyslovene otravuje, nie ste v tom sami. „Ľudia neznášajú písať motivačné listy. Ak to necháme na motivačnom liste, príde nám z 90% generický list s príliš úradným a formálnym tónom, s rovnakými frázami a bez pridanej hodnoty. To nie je originálne,“ konštatuje HR špecialistka na rovinu.
Ak by mal jej klient takúto požiadavku, snažila by sa ho presvedčiť na modernejšie formáty. „Napr. videovizitku. Video si manažéri pustia aj cestou na obed, nemusia čítať litánie a majú úplne iný zážitok/dojem.“
Čo si z toho vziať v roku 2026?
- Buďte struční a autentickí.
- Píšte o tom, čo v CV nie je (hodnoty, prístup k práci).
- Využite telo e-mailu na vytvorenie prvého dobrého dojmu.
- Nezabúdajte na svoj fit do kultúry firmy – skilly sa doučíte, osobnosť nezmeníte.
