Čo ma asi čaká v budúcnosti? Túto otázku si zrejme položil už každý z nás. Niektorí možno s povzdychom, že je škoda, že do budúcnosti nemôžeme nazrieť. To si aspoň myslí väčšina ľudí. Potom sú tu ale tvrdenia, že udalosti, ktoré ešte nenastali, sa dajú odhaliť. Treba jedným dychom dodať, že predikovanie budúcich udalostí sa neobjavuje len v ezoterických kruhoch, ale aj v skutočnej vede.

Na základe pozorovaní a výpočtov môžeme celkom presne odhadnúť napríklad to, aký osud čaká našu planétu či celý vesmír. O tom sme ti, napokon, na EMEFKA priniesli aj samostatný článok. Ale odhaľovanie budúcnosti v živote konkrétnych ľudí? Na to sa veda pozerá viac než skepticky. Viera vo veštenie a predpovedanie budúcnosti je však stará ako ľudstvo samo. Medzi najslávnejších veštcov patria napríklad Nostradamus či bulharská mystička Baba Vanga.

Veštilo sa už v staroveku

Ako sme napísali, s predpovedaním budúcnosti sa stretávame už v dávnej minulosti ľudstva. Rozšírené bolo napríklad v starovekej Babylónii, Ríme či Grécku. V tej dobe ľudia na veštení nevideli nič zlé či nezvyčajné a často ho praktikovali či vyhľadávali u iných veštcov. Čo sa týka metódy, najčastejšie sa v tejto dobe veštilo z vnútorností zvierat.

Dôležitú rolu hrali aj prorocké sny, veštiť sa zvyklo aj z letu vtákov na oblohe. Za zmienku tiež stojí staroveké Grécko, v ktorom sa na predpovedanie budúcnosti špecializovali najmä kňažky nazývané Sibyly (najznámejšia je zrejme Delfská Sibyla). Máme ale informácie aj o mužoch-veštcoch, tí sa nazývali Bakovia. Veštenie bolo dobre známe napríklad aj v starovekom Japonsku a Číne.

Tu treba spomenúť klasický čínsky text I-ťing (alebo aj Kniha premien), ktorý je v skutočnosti filozoficko-duchovným spisom, ale podáva aj rôzne návody v oblasti veštenia. V tejto súvislosti sa Kniha premien v Číne používa aj v súčasnosti. Obraz veštca si mnoho ľudí spája aj s krištáľovou guľou. Túto metódu predpovedania budúcnosti zrejme ako jeden z prvých popísal rímsky spisovateľ Plínius Starší v 1. storočí nášho letopočtu.

V stredoveku boli veštby vnímané ako prejavy čiernej mágie

S nástupom stredoveku nastali pre veštcov krušné časy. Kresťanstvo, ktoré Európe dominovalo, totiž tieto praktiky zakazovalo a jeho predstavitelia ich považovali za znak čiernej mágie. Údajní veštci a veštkyne boli vnímaní ako čarodejníci a často skončili v plameňoch na hranici. To sa týkalo aj rôznych metód ľudového či prírodného liečiteľstva. Známe boli napríklad bylinkárky, ktoré svojou znalosťou rôznych rastlín dokázali človeku pomôcť v rôznych chorobách. Aj táto činnosť bola považovaná za kacírstvo, resp. čarodejníctvo.

Nedá sa ale povedať, že by cirkev dokázala praktiky veštenia úplne vykynožiť. Veštkyne poverčivým ľuďom vykladali budúcnosť aj v temných stredovekých dobách, hoci sa tým vystavovali veľkému riziku. Napriek tomu ale veštenie dokázalo prežiť a znovu sa výraznejšie prejavilo v čase renesancie (15. až 16. storočie). Bolo to obdobie, keď sa do popredia dostali humanistické ideály a autorita náboženstva a cirkvi bola spochybnená, hoci k čarodejníckym procesom, pravdaže, stále dochádzalo (skončili až v polovici 18. storočia).

Hoci išlo o epochu, ktorá stavala na racionalite a rozume, viera v nadprirodzeno, mágiu či povery bola stále živá, a to aj medzi viacerými učencami. Tieto predstavy sa okrem toho napájali na ľudový folklór, kde viera vo veštenie budúcnosti stále existovala. Pomerne často sa spájala napríklad s Rómami, o ktorých si ľudia pestovali predstavu záhadných a mimoriadnymi schopnosťami obdarených ľuďoch.

Ezoterika a New Age

V 19. storočí nastal v Spojených štátoch a Európe akýsi „boom ezoteriky a spirituality“. Odrazu sa stalo módnou záležitosťou navštevovať samozvaných veštcov, usporadúvať seansy a vyvolávať duchov. Obľúbené nebolo len nazeranie za oponu budúcnosti, ale aj minulosti (celé storočia naspäť). V tomto období tiež môžeme zaznamenať cielené snahy urobiť z týchto praktík výnosný biznis.

To sa napokon aj podarilo, čiastočne aj vďaka popularite nových duchovných smerov, spadajúcich do hnutia New Age, ako aj primknutiu sa k rôznym šamanistickým a pohanským tradíciám. Dnes tak nájdeme najrôznejších veštcov a veštkyne, pre ktorých je predpovedanie budúcnosti ich hlavným zdrojom obživy. Treba ale dodať, že napríklad v takých USA platia v niektorých štátoch prísnejšie zákony, ktoré zakazujú prijímanie peňazí za veštecké služby.

Napríklad štát New York považuje tieto praktiky za priestupok, v ktorom veštec zneužíva naivitu svojho klienta s cieľom vymámiť z neho peniaze. Veštci teda môžu byť súdom zaviazaní k náhrade škody. Treba ale dodať, že tento zákon neplatí pre aktivity veštenia, ktoré sa vykonávajú len s cieľom pobaviť, prípadne sú súčasťou nejakého vystúpenia (napríklad v cirkuse či televízii). V teokratických režimoch na Blízkom východe sú zase tieto praktiky vyslovene zakázané a hodnotené ako niečo, čo je v rozpore s islamskou vierou a učením. Veštci sa tak vystavujú riziku trestu smrti.

Metódy veštenia

Niektoré metódy veštenia sme načrtli už vyššie. Neveštilo sa však len z vnútorností zvierat, letu vtákov či prorockých snových vízií. Ani krištáľové gule neboli jediným spôsobom, ako vyveštiť budúcnosť. Ľudia si vytvorili oveľa viac zaujímavých metód. Sem patrí napríklad vykladanie z kariet, najrôznejšie astrologické spôsoby, ktoré prikladali veľkú moc hviezdam, či čítanie z dlane.

Veštci tvrdili, že na základe čiar na dlani človeka dokážu odhaliť nielen jeho charakter, ale aj dĺžku života a udalosti z budúcnosti. Napríklad aj to, či sa mu v živote bude dariť, či bude mať šťastie v láske a pod. Na podobnom princípe fungovalo aj vykladanie kariet, kde sa pozitívne či negatívne predpovede pripisovali postavám na týchto kartách. Srdcová kráľovná sa napríklad spájala s materstvom a dôležitosťou rodiny, pikový kráľ zase s ambicióznosťou, ale aj aroganciou a sklonmi k velikášstvu. Využívajú sa aj tarotové karty, ktoré sú presne určené na podobné ezoterické praktiky.

No a s astrologickými predpoveďami sa stretávame denno-denne, napríklad v podobe horoskopov v novinách. Treba ale dodať, že v tomto prípade ide skôr o zábavnú a neškodnú kratochvíľu a asi by sme nenašli nikoho, kto by sa nimi reálne riadil. Napriek tomu ich ale objavíme takmer v každých novinách. Nikoho asi neprekvapí, že v prípade týchto horoskopov ide často o úplne náhodné predpovede. Kto by však mal záujem, môže vyhľadať aj služby „profesionálneho“ astrológa, ktorý mu môže vytvoriť oveľa podrobnejší horoskop.

Ďalšími obľúbenými metódami je liatie olova alebo čítanie z kávovej usadeniny či čajových lístkov.

Čo na to vedci?

Ako sa ale na toto všetko pozerá vedecká obec? Jej postoje ťa asi neprekvapia. Podľa nich nie je možné podobnými vešteckými spôsobmi predpovedať budúcnosť. A nie je to možné ani s pomocou vedy. Podľa nich je viera vo veštenie pozostatkom magického myslenia a prirodzenej ľudskej túžby poznať udalosti, ktoré ich čakajú. Pripomínajú tiež, že hoci tu s nami veštenie ostalo až dodnes (napríklad aj v podobe rôznych atrakcií v zábavných parkoch), už sa nájde len veľmi málo ľudí, ktorí by mu pripisovali nejaký naozaj závažný význam.

V zásade sa dá povedať, že predpovedanie budúcnosti sa stalo súčasťou popkultúry a zábavného priemyslu a ako také slúži len na pobavenie. Pravdaže, stále sa nájde určité percento ľudí, ktorí predpovedaniu budúcnosti veria. Skeptici upozorňujú, že viacerí veštci môžu byť skúsenými manipulátormi, ktorí dokážu človeku vsugerovať vieru, že naozaj vládnu nejakou nadprirodzenou mocou. V skutočnosti sú však ich veštby skoro vždy nekonkrétne a veľmi abstraktné, takže človek si z nich môže vybrať to, čo chce.

Prakticky nikdy sa človek nestretne s tým, že by mu veštec povedal nejakú špecifickú konkrétnu udalosť z jeho života, ktorá ho čaká a neminie. A to je naozaj zvláštne, pokiaľ niekto tvrdí, že do budúcnosti vidí bez najmenších problémov. Psychológovia uvádzajú, že veštby môžu ľuďom priniesť istú psychickú úľavu. Pokiaľ napríklad stojíme pred závažným rozhodnutím či skúškou, často túžime vedieť, či sa nám podarí, prípadne ako sa náš život v dôsledku nej zmení.

Ak takýto človek dostane pozitívnu veštbu, môže to jeho stres a neistotu do určitej miery odbúrať. Je tu ale aj druhá stránka mince. Pokiaľ je človek psychicky krehký, tak mu môže negatívna veštba výrazne uškodiť. Často sa u týchto ľudí následne objavujú úzkostné či depresívne príznaky, ktoré sa časom môžu rozvinúť v skutočné duševné ochorenie.

Veštenie vo filmoch či seriáloch

S motívom predpovedania budúcnosti pracovalo aj veľké množstvo filmov. Spomenúť môžeme napríklad triler The Clairvoyant (1934), horor Poltergeist (1982), sci-fi horor Mŕtva zóna (1983) či romantickú komédiu Kúzlo mesačného svitu (2014). Podobné prvky sa objavili aj v rôznych fantasy či sci-fi snímkach. Za všetky môžeme spomenúť sériu Harry Potter (2001–2011) či sci-fi ságu Matrix (1999–2003, štvrtého filmu sa dočkáme koncom tohto roka).

Zo seriálov sa v našich končinách celkom veľkej popularite tešil titul Zajtrajšie noviny. Hlavný hrdina v ňom záhadne dostával výtlačok novín, ktoré mali vyjsť až v nasledujúci deň. Vedel tak o všetkých udalostiach, ktoré v ten deň nastanú, dopredu. Seriál sa pôvodne vysielal v rokoch 1996–2000 a slovenské a české televízie ho viackrát reprízovali.

Čítaj ďalej: Údajne predpovedal nástup Hitlera či koronavírus. Bol Nostradamus veštec, alebo podvodník?