Človek sa už od nepamäti snaží porozumieť vlastnému telu, no cesta medicíny k dnešnej úrovni nepatrila medzi jednoduché. Vedci a odborníci vo svojom odbore každé storočie priniesli nové poznatky, ktoré často vznikli vďaka odvahe skúšať nemožné. Kedysi sa aj choroba považovala za trest, neskôr za záhadu, no dnes sa chápe ako výzva pre vedu.
Práve túžba po záchrane života menila chirurgiu na umenie, v ktorom sa presnosť stala dôležitejšou než odvaha. Spočiatku sa lekári usilovali len o zastavenie bolesti a predĺženie života, no postupne pochopili, že telo možno opraviť, dokonca nahradiť. Objavy anestézie, sterilizácie a krvných skupín otvorili cestu k operáciám, ktoré kedysi vyvolávali hrôzu. V priebehu desaťročí sa z experimentov stali rutinné zákroky.
Zázrak samotného prežitia sa zmenil na každodenný cieľ medicíny. Transplantácie priniesli do tohto vývoja nový rozmer. Zrazu sa orgány človeka dali nahradiť inými a hranica medzi životom a sm*ťou sa posunula. Srdce, pečeň, obličky či pľúca sa stali symbolom nádeje, ale aj etickej dilemy. Pretože každá záchrana znamená dar od niekoho iného, často za najvyššiu možnú cenu.
Medicína sa však nezastavila ani tu. Hranice sa opäť posúvajú a výskum smeruje k otázke, ktorá sa ešte nedávno považovala za nemysliteľnú. Je možné transplantovať aj ľudský mozog? Práve touto otázkou sa zaoberali odborníci na medicínu v publikácii Zázračná planéta, pričom jej odpoveď mnohých dozaista prekvapí. Ako blízko sme k tomuto cieľu?
Vedci sa posunuli o krok vpred už v roku 1954
História medicíny sa navždy zmenila v roku 1954, keď sa odohral prelomový moment v boji o ľudský život. Chirurg Joseph Murray, mladý lekár z bostonskej nemocnice Peter Bent Brigham, sa rozhodol uskutočniť to, o čom dovtedy mnohí len snívali. V spolupráci so svojím tímom pripravil prvú úspešnú transplantáciu ľudského orgánu. Týmto orgánom boli obličky.
Príjemcom sa stal 23-ročný muž menom Richard Herrick, ktorého telo zápasilo s ťažkým zlyhaním obličiek. Dlhé mesiace prežíval len vďaka dialýze, no jeho stav sa neustále zhoršoval. Nádej prišla, keď sa jeho identické dvojča Ronald rozhodlo darovať mu jednu zo svojich obličiek. Práve genetická zhoda medzi bratmi odstránila riziko odmietnutia darovaného orgánu, čo umožnilo lekárom pokus uskutočniť.
Operácia trvala niekoľko hodín a vyžadovala neuveriteľnú presnosť. Lekári pracovali bez moderných technológií, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, no napriek tomu dosiahli úspech, aký dovtedy nemal obdobu. Richard sa po niekoľkých dňoch zotavil a mohol sa vrátiť do bežného života, čím sa stal symbolom novej éry medicíny.
Tento moment otvoril dvere transplantáciám ďalších orgánov – srdca, pečene či pľúc – a zmenil vnímanie hraníc medzi životom a smrťou. Joseph Murray sa neskôr dočkal aj Nobelovej ceny za medicínu, pretože jeho odvaha a vízia dokázali, že záchrana života môže mať úplne novú podobu. Od tohto okamihu prešla transplantácia už dlhú cestu, ktorá sa dnes zastavuje pri jednom z najdôležitejších orgánov ľudského tela.
Je možná transplantácia mozgu?
Ako sme už vyššie načrtli, medicína za svoju históriu objavila spôsoby, ako transplantovať rôzne časti tela. Dokonca aj také citlivé orgány, ako je napr. srdce. Avšak ako je na tom transplantácia mozgu? Zaujímavosťou je, že medicína už objavila teoretickú rovinu, v ktorej je transplantácia mozgu, označovaná ako „celotelová transplantácia“, zrealizovateľná.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
