V extrémnych prípadoch, ako je napríklad paralýza od krku nižšie, svalová dystrofia či kvadruplégia (ochrnutie všetkých končatín a trupu), môže liečba v budúcnosti zahŕňať „darcovské telá“. Aj keď transplantácia mozgu môže znieť ako ďaleká budúcnosť, vedci na nej pracujú už desaťročia. V 60. rokoch uskutočnil tím pod vedením amerického neurológa Roberta Whitea šesť transplantácií mozgu psov.
Výsledok? Niektoré prežili a dokonca až niekoľko dní. O takmer desaťročie neskôr White a jeho kolegovia transplantovali hlavu opice z druhu Makak rhesus na telo druhej. Opica prežila celých 8 dní. Aj keď neovládala svoje telo, hlava jej fungovala normálne. Aj keď je teda miešanie a párovanie mozgov psov a opíc pôsobivé, stále existuje množstvo múch, ktoré treba vychytať.
Úplné vybratie mozgu z hlavy darcu je v podstate „jednoduché“. Problém nastáva až pri úspešnej transplantácii mozgu. Vtedy je potrebné úspešne napojiť nervové vlákna z mozgu darcu na novú miechu. Tieto nervy totižto nerastú ani sa nenapájajú ľahko, čo je tiež čiastočne dôvodom, prečo sú poranenia miechy také zničujúce a často nezvratné.
Vedci však vo svojom úsilí neprestávajú
Táto výzva však nezastavila talianskeho neurovedca Dr. Sergia Canavera. V roku 2014 publikoval článok v časopise Surgical Neurology International, kde predpovedal prvý ľudský mozgový implantát. Canavera načrtol možný postup vrátane spôsobu, ako vytvoriť nervové spojenia využitím špeciálnych adhezív, akým je polyetylénglykol. Ako uviedol, operácia by sa mohla vykonať za cenu približne 11,5 milióna amerických dolárov.
V tomto bode nám už iba zostáva počkať, či bude Canaverov plán fungovať. Vieme, ale že úroveň medicínskej technológie rastie každým dňom. Pravdepodobne nebude trvať dlho a telové transplantáty sa stanú realitou. Jediným a posledným problémom už bude „iba“ otázka ich užitočnosti, a teda či v čase, keď bude transplantácia mozgu reálna, nebude existovať aj jednoduchší spôsob, ako liečiť pacientov.
