Pizza. Veľa ľudí sa nazdáva, že na nej nie je čo pokaziť, no ja si dovolím oponovať. Áno, syr zakryje mnohé nedostatky, ale nie všetky. Memoár najhorších pízz môjho života sa začal písať ešte v školskej jedálni. Obdĺžnikový tvar, kečupoidná omáčka a na vrchu žalostne vyzerajúca mrazená zelenina z akcie vytvorili kulinárske peklo, ktoré ma dodnes straší pred každým vstupom do talianskej reštaurácie. Nula z desať. Trauma pokračovala v Kórei, kde neváhajú cesto nahradiť tortillou a výsledný produkt posypať práškovým cukrom. Talian by začal hyperventilovať… a ja som tiež mala na mále.
Na Slovensku nemáme núdzu o pizzerie, o tie kvalitné ale áno. Také, v ktorých zabudneš, že ešte stále sedíš v panelovej džungli s prívlastkom Bratislava, lebo ťa chuťové poháriky obratom stiahnu kamsi do Talianska. Jednu takú sa nám však nájsť podarilo. Na Kozej ulici v Starom Meste koncom minulého roka otvorila svoje brány reštaurácia Oli’s Italiano. Pizza je amore, hlása ich slogan, teda po slovensky láska. A tá ich? Tá teda určite láska je.
Zarazilo nás neskutočné teplo
Na návštevu Oli’s Italiano ma zlákal Instagram. Esteticky príťažlivý profil ladený do farebnej kombinácie bielej a modrej doplnený o fotografie pizze a cestovín, z ktorých sa zbiehajú slinky. To som nemohla len tak odignorovať. Usadili nás aj bez rezervácie, čo do veľkej miery pripisujem tomu, že vďaka príchodu o druhej popoludní sme efektívne minuli obednú aj večernú špičku. Napriek tomu reštaurácia praskala vo švíkoch, takže určite odporúčam ohlásiť sa vopred.
Hneď na úvod mi nedá nespomenúť jedno (a teda aj jediné) negatívum – teplo. Koncept otvorenej kuchyne má svoje pozitíva a zaiste nie som jediná, koho baví sledovať, ako sa jeho jedlo pripravuje. Keď však ortuť teplomera líže tridsiatku, to posledné, čo chcete mať vo svojej bezprostrednej blízkosti, je pec rozohriata na viac ako 380 stupňov. Ľudia, ktorým vysoké teploty nerobia dobre, by to mali mať na pamäti.
Talianske jedlo, aké Bratislava ešte nezažila
Interiér je veľmi vkusne zariadený a stoly na sebe nie sú príliš natlačené, ako tomu miestami býva zvykom. No presuňme sa k tomu najdôležitejšiemu – jedlo. Keďže viem, že čoraz viac ľudí trpí laktózovou intoleranciou, z pízz sme sa rozhodli dať šancu variantu bez syra, teda Marinare. Tá pozostáva len z cesta, paradajkového základu, cesnaku, oregana a olivového oleja. Spomedzi cestovín nás najviac zaujali Spicy vodka Paccheri s burratou a čerstvou bazalkou.
Pizza bez syra na prvé počutie znie ako strašná nuda, na druhé ako premárnený potenciál. Podľa mňa však presne taká ukáže, či vie reštaurácia aj zo skromných ingrediencií pripraviť niečo znamenité, alebo sa musí schovávať za pozlátku v podobe drahých prísad. Oli’s Italiano nesklamali. Pizza v neapolskom štýle mala nádherne nadýchané cesto, paradajkový základ vychutený do dokonalosti a ideálne množstvo cesnaku. Jednoducho lahoda. Musím však podotknúť, že pizza prišla nepokrájaná. To je, samozrejme, v Taliansku štandard, no viem si predstaviť, že slovenského zákazníka to môže zastihnúť nepripraveného.
Nezaostávali ani cestoviny, ktoré podobne ako pizzu pasujem za jedny z najlepších, aké som kedy jedla. Samotné paccheri boli uvarené presne al dente, burrata bola čerstvá a čili na vrchu dodávalo celému jedlu adekvátnu pikantnosť. Pod pojmom adekvátna pikantnosť rozumej, že jedlo príjemne hrialo na jazyku, no človek nemal pocit, že mu každú chvíľu exploduje hlava.
Celkovo išlo o gastronomický zážitok na veľmi vysokej úrovni za veľmi prijateľnú cenu. Za dve hlavné jedlá a dve koly sme vrátane prepitného zaplatili rovných 30 eur. Áno, z tejto ceny by Slováka pred piatimi rokmi asi na mieste vykotilo, no s prihliadnutím na aktuálnu ekonomickú situáciu a fakt, že jedlo aj servis nemali chybu, považujem túto cenu za primeranú.
Prekvapili nás negatívne recenzie na Googli
Keď som chcela podniku na Googli zanechať pochvalnú recenziu, udreli mi do oka ostatné. A na moje veľké prekvapenie, nie všetky sa niesli v pozitívnom duchu. Podniku najviac vyčítali obsluhu. „Pani bola celkom v zhone, čo je pochopiteľné, ale čakali sme 15 minút na objednanie nápojov. Veľmi nepríjemne na nás reagovala, keď sme chceli čistú vodu na stôl,“ stálo v jednej z recenzií. „Obsluha milá, ale pomalá,“ hlásala zase ďalšia.
Ani jedna z nich sa nestotožňuje s mojou osobnou skúsenosťou. Tieto recenzie sú pár mesiacov staré, takže existuje šanca, že personál sa medzičasom vymenil. Alebo sme jednoducho vychytali inú smenu. Tak či onak, za nás bola obsluha promptná, čašníčka nás usadila hneď, ako sme prišli a nápoje sme mali na stole skôr, ako sme sa vôbec stihli rozhodnúť, čo si dáme pod zub. Nemám čo kritizovať.
