Obaja patrili k najlepším a najslávnejším iluzionistom svojej doby. Ich triky nechávali ľudí v nemom úžase, a mnohí sa snažili odhaliť verejnosti, ako to urobili. Aj keď takmer na všetko existuje racionálne vysvetlenie a tajomstvo dobrého iluzionistu tkvie v tom, aby odlákal diváka od skutočného „kúzla“ a tak ho zaskočil, aj tak aj po rokoch s údivom pozeráme na kúsky, ktoré sa podarili týmto pánom. O ich osobných životoch sa už hovorilo o čosi menej. Toto si možno o Houdinim a Copperfieldovi nevedel.
Hovorili mu kráľ reťazí či majster únikov. Harry Houdini bol legendárny iluzionista, ktorý počas svojich vystúpení opakovane provokoval osud a vystavoval sa nebezpečenstvu, aby dokázal, že ľudská vôľa dokáže vzdorovať aj samotnej smrti. Nikdy však netvrdil, že jeho kúsky sú nadprirodzené – naopak, často upozorňoval na ich nebezpečenstvo a odrádzal divákov od ich napodobňovania.
Pochádzal zo skromných pomerov
Houdini sa narodil ako Erik Weisz v Budapešti v roku 1874. Už ako malý chlapec emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov – najskôr sa usadili vo Wisconsine, neskôr sa presťahovali na Manhattan. Rodičia pracovali v odevníctve, no aj napriek ich snahe zápasili s finančnými problémami. Mladý Erik sa preto rozhodol, že svoj život zasvätí vystupovaniu.
Predtým, než sa preslávil, vyskúšal množstvo povolaní – bol čističom topánok, roznášačom novín, robotníkom aj zámočníkom. Už v tínedžerskom veku si budoval fyzickú kondíciu, trénoval a zároveň sa venoval trikom s kartami. Práve v tomto období prijal umelecké meno Houdini – na počesť francúzskeho mága Roberta-Houdina.
Ako 19-ročný založil vlastný malý cirkus. So svojím bratom Dashom začali vystupovať ako Brothers Houdini – ich kúsky kombinovali kartové triky, čítanie myšlienok aj dramatické úniky. Jeden z prvých veľkých úspechov prišiel, keď Houdini predviedol, ako sa dokáže dostať z vreca uzavretého v zamknutom kufri, pričom ho po chvíli vymenil jeho brat. Publikum zostalo ohromené.
Neskôr sa k nemu pridala Wilhelmina Beatrice Rahnerová, známa ako Bess. Po niekoľkých týždňoch od zoznámenia sa zosobášili a stala sa jeho vernou partnerkou na pódiu. Houdini čoskoro objavil trik, ktorý ho preslávil – únik z policajných pút. Od roku 1895 sa stal špecialistom na úteky z reťazí, pút, kazajok či zamknutých priestorov, čím si získal obrovskú popularitu.
Pochovaný zaživa
Jeho kúsky sa postupne stávali čoraz náročnejšími. Skákal spútaný do riek, unikal z debien zaťažených olovom či zavesený hore nohami z vysokých lešení. Vystupoval v USA aj v Európe, kde prekvapil aj škótsku políciu či dokázal uniknúť z obrneného väzenského vozidla.
Známy je aj jeho trik s vodnou nádržou – spútaný hlavou dolu, uzamknutý v priehľadnej nádobe plnej vody, sa dokázal vyslobodiť bez cudzej pomoci. Bol tiež nadšencom letectva a neváhal riskovať ani vo vzduchu, aby zaujal médiá.
Harry Houdini počas svojej kariéry viackrát vykonal variácie na trik s pochovaním zaživa. V roku 1915 sa slávny iluzionista pokúsil o tento kúsok neďaleko Santa Any v Kalifornii, píše Independent. Bol pochovaný bez rakvy v jame, kde sa takmer zadusil. Podarilo sa mu prehrabať na povrch a vystrčiť ruku, no čoskoro po tom – vyčerpaný a v panike – upadol do bezvedomia a musel byť zachránený z hrobu svojimi pomocníkmi. „Ťažoba zeme je zabíjajúca,“ napísal do svojho denníka.
Houdiniho neskoršie pokusy už neboli úplne rovnaké. V roku 1926 sa uzavrel do rakvy, ktorá bola ponorená v bazéne hotela Shelton v New Yorku, na 90 minút. Podarilo sa mu to, ako sám povedal, nie pomocou trikov, ale jednoducho kontrolovaním svojho dychu. Neskôr v tom roku zopakoval tento kúsok vo YMCA vo Worcesteri v štáte Massachusetts.
Houdini nečakane zomrel vo veku 52 rokov na infekciu po prasknutí slepého čreva, ktoré mu údajne spôsobila nečakaná rana do brucha. Jeho odkaz však prežil desaťročia – v roku 1953 o ňom vznikol film s Tonym Curtisom v hlavnej úlohe a v roku 1960 získal vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Houdiniho meno tak zostalo nesmrteľné – rovnako ako jeho kúzla.
David Copperfield a zmiznutie Sochy slobody
David Copperfield sa narodil ako David Seth Kotkin v Metuchene v New Jersey v roku 1956. S kúzelníctvom začal vo veku 10 rokov a o dva roky neskôr sa stal najmladším členom Spoločnosti amerických kúzelníkov. „Keď som bol dieťa, vôbec som nemal pocit, že zapadám. Bol som jedináčik a žil som v bytovkách, kde neboli žiadne deti v mojom veku, takže som sedával vonku sám a sníval,“ povedal David. V 16 rokoch učil kúzla na New York University a vo veku 21 rokov sa stal hviezdou muzikálového divadla a televízie.
Keď David Copperfield v apríli 1983 nechal zmiznúť Sochu slobody, Američania neverili vlastným očiam. Socha vysoká 93 metrov a vážiaca približne 204 ton zmizla pred živým publikom v kúzelníckom triku, ktorý bol zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčšia ilúzia, aká kedy bola zinscenovaná. Fanúšikovia však nevedeli, že kúzelník pracoval usilovne v zákulisí, aby tento veľkolepý okamih zrealizoval, a to s pomocou filmára Franka Capru.
„Strávil som s ním štyri hodiny a snažil sa ho presvedčiť [Capru], že ide o krehkosť slobody, že musíme zmiznutím Sochy slobody symbolicky ukázať, ako ju môžeme brať ako samozrejmosť,“ povedal neskôr David Copperfield. V tom čase boli USA stále v studenej vojne so Sovietskym zväzom a sloboda a nezávislosť boli v ohrození.
Americká vláda nakoniec udelila povolenie na tento kúzelnícky kúsok – ale len na pár minút – a Capra nakoniec ustúpil a pomohol kúzelníkovi napísať príbeh okolo tohto spektakulárneho momentu, ktorý ohromil fanúšikov na celé desaťročia. Tajomstvo za touto ilúziou bolo konečne odhalené v roku 2016.
Obvinenia zo sexuálneho zneužívania
Odpoveď je jednoduchá: pohol publikom, nie sochou. Platforma, na ktorej sedelo publikum, bola v skutočnosti obrovská otočná plošina, ktorá sa pomaly otáčala. Socha nezmizla, bola jednoducho skrytá za jedným z pilierov, ktoré podporovali oponu. Reflektory boli tiež pripevnené na otočnú plošinu, takže sa pohybovali spolu s publikom. Celá ilúzia spočívala v tom, že publikum si nevšimlo jemný pohyb platformy a predpokladalo, že stále pozerá v rovnakom smere ako predtým.
Socha slobody ako ilúzia je v mnohých ohľadoch metaforou života Davida Copperfielda. Tento oddaný filantrop, ako sa zdalo, žil magický život, no za kulisami sa musel vyrovnať s vážnymi prekážkami.
Copperfield čelil obvineniam z trestných činov a v roku 2024 bol obvinený zo sexuálneho zneužívania, ktoré sa malo udiať začiatkom 90. rokov. Išlo o dve mladé dievčatá, ktoré v tom čase navštevovali strednú školu. Bol tiež niekoľkokrát žalovaný a príkazom súdu musel odhaliť jedno zo svojich najznámejších kúziel.
Na papieri bol vzostup Davida Copperfielda raketový, no na tejto ceste čelil aj mnohým ťažkostiam. Jeho matka Rebecca, poisťovacia odhadkyňa, nebola nadšená, že jej syn sa chce venovať kariére kúzelníka.
„Bála sa, že nebudem schopný uživiť svoju rodinu,“ povedal Copperfield v rozhovore pre Barrons. „Ale pomohlo mi to stať sa silnejším. Kde inde na svete môžeš mať šťastie na kariéru v biznise, ktorý je mimo hlavnej cesty? Amerika ponúka túto možnosť,“ dodal.
Do začiatku prvého desaťročia 20. storočia rokov mal Copperfield na svojom konte viac než tucet televíznych špeciálov, v ktorých predstavil svoje najznámejšie ilúzie – zmiznutie lear jetu, levitovanie nad Grand Canyonom, prechod cez Veľký čínsky múr, únik z Alcatrazu a zmiznutie vagóna Orient Expressu.
