Každý kuchár by rád vynašiel nový recept, ktorý by niesol jeho meno. Väčšina z nich sa snaží celé roky o originálny pokrm, avšak neúspešne. A potom sú tu takí, ktorí niečo vymyslia a zmenia chod dejín úplnou náhodou. A práve o týchto šťastných omyloch svetovej gastronómie bude tento článok.
Kukuričné lupienky
Na konci 19. storočia pracovali bratia John Harvey a Will Keith Kelloggovci ako lekári v sanatóriu v americkom Michigane. Pre svojich pacientov chceli pripraviť nízkokalorický pokrm. Omylom nechali v kuchyni uvarenú pšenicu, ktorá začala zrazu vločkovatieť. Neskôr tento postup zopakovali aj s kukuricou a svetu takto dali kukuričné lupienky.
Nutella
V talianskom meste Alba mali vo zvyku miešať kakao, cukor a mleté lieskové oriešky už dávno. Takéto nugatové tabuľky sa však rýchlo roztápali a ich výrobcovia prichádzali o nemalé peniaze. Pietro Ferrero však v roku 1963 dostal nápad. Tradičnou zmesou začal plniť sklenené poháriky a predávať ich nie ako tabuľky, ale ako roztierateľný krém.
Šampanské víno
Traduje sa, že tajomstvo bubliniek vo víne objavil náhodou mních Dom Pierre Pérignon. Bublinky sa vo víne objavili prirodzenou cestou druhotným kvasením pri prevoze z Francúzska do Anglicka. Dom Pérignon mal za úlohu dostať bublinky z vína preč, neodolal však a víno s bublinkami ochutnal. Novoobjavený druh nápoja vraj podľa jeho slov „chutil ako hviezdy“.
Worcestrová omáčka
Lord Sandys z Worcestru požiadal po návrate z Indie lekárnikov bratov Perrinsovcov o vytvorenie jeho obľúbenej omáčky, ktorú si zamiloval v ďalekej Indii. Bratia zmiešali koreniny, ale rozhodli sa zmes nepredávať, pretože smrdela rybinou.
Originálny recept obsahuje fermentovanú sóju, ocot, melasu, cesnak, zázvor, ančovičky a ďalšie prísady. Zmes odložili do pivnice a zabudli na ňu. Po 2 rokoch ju opäť ochutnali a zachutila im tak, že ju začali predávať vo veľkom.
Pizza štangle
Pizza štangle, alebo po taliansky grissini, sú dlhé chrumkavé paličky z chlebového cesta. Vznikli v roku 1679 na kráľovskom dvore neďaleko Turína úplnou náhodou. Vojvoda Viktor Amadeus II. trpel po zjedení chleba bolesťami brucha. Pravdepodobne mal celiakiu. Jeho kuchár mu teda pripravil grissini, chlieb bez mäkkého striedku, po ktorom mu bývalo tak zle.
Ceasar šalát
Ceasar šalát vznikol v Mexiku vďaka kuchárovi Cesarovi Cardinimu, ktorý vlastnil reštauráciu v Tijuane. Raz večer v roku 1924 už nemal žiadne suroviny a práve vtedy mu do lokálu vošla banda hladných Američanov. Narýchlo zmiešal zelený šalát, krutóny, majonézu, parmezán a nejaké koreniny a chutný pokrm bol na svete.
Čipsy
Podľa istej legendy vznikli zemiakové čipsy v roku 1853 v americkom meste Saratoga Springs, v štáte New York. Istý klient sa neustále sťažoval na príliš hrubé hranolky v reštaurácii, kde pracoval kuchár menom George Crum.
Po niekoľkých pokusoch pripraviť mu čoraz tenšie zemiaky mu George vysmažil plátky tenké ako list papiera. Zákazník v reštaurácii z nich bol nadšený, a vďaka nemu máme dnes čipsy k večernému programu v televízii.
Tofu
Za dnešné obľúbené tofu môžeme ďakovať nešikovnému kuchárovi starovekej Číny. Tento kuchár vraj omylom nalial do misky sójového mlieka prírodné zrážadlo menom nigari. Tento spôsob výroby tofu sa používa dodnes. Vyrába sa tradičným spôsobom z morskej vody a prirodzeným sušením na slnku.
Sendvič
V druhej polovici 18. storočia požiadal anglický lord Sandwich svojho kuchára o jedlo, ktoré by mohol konzumovať jednou rukou za pracovným stolom bez toho, aby musel vstať. Kuchár mu teda pripravil kus mäsa medzi dvoma krajcami chleba. Ostatným lordom sa toto praktické jedlo tiež veľmi zapáčilo. Svojim vlastným kuchárom teda odvtedy kázali pripravovať krajce chleba tak, ako to videli u lorda Sandwicha.
