Stačí sa pozrieť na dnešné raňajky, obedy či rýchle večere a človek rýchlo pochopí, ako veľmi sa zmenil náš vzťah k jedlu. To, čo dnes berieme ako úplne normálnu súčasť života, by ešte pred pár desaťročiami vyvolalo v mnohých domácnostiach minimálne tiché pohoršenie. Nie preto, že by boli naše dnešné jedlá nejedlé. Skôr preto, že by to našim babkám nedávalo logiku.
Ich generácia vyrastala v úplne inom svete. Jedlo malo zasýtiť, malo byť poctivé a ideálne aj také, aby po ňom človek nevytiahol o hodinu neskôr chlieb so salámou. Naša generácia si však zvykla na veci, ktoré sú ľahké, rýchle, moderné, estetické a často aj trochu zvláštne.
Avokádový toast by pre babky nebol raňajkami, len nedokončeným chlebom
Pre nás klasika. Kúsok chleba, roztlačené avokádo, štipka soli, citrón, možno vajíčko a zrazu má človek pocit, že začal deň zdravo a štýlovo. Naša babka by však pri pohľade na takýto tanier pravdepodobne chvíľu mlčala a potom by sa opýtala, kde je zvyšok.
V jej svete mal chlieb niesť niečo poriadne. Maslo, šunku, syr, nátierku, vajce, niečo, čo malo váhu a zmysel. Avokádo by jej prišlo ako zelená hmota, ktorá sa na chlebe len tvári dôležito.
Hummus by v jej očiach pôsobil ako čudná nátierka z núdze
Dnes si ho natierame na pečivo, namáčame doň zeleninu, dávame ho do wrapov a tvárime sa, že ide o úplne bežnú súčasť chladničky. Hummus už nikoho neprekvapuje. Naše babky by však pri slove cícerová pasta s tahini len nechápavo zdvihli obočie. Pre ne boli nátierky jasná disciplína. Vajíčková, bryndzová, syrová, rybičková. Rozmixovaný cícer s cesnakom a sezamovou pastou by pôsobil ako niečo, čo vzniklo omylom alebo zo zúfalej improvizácie.
Poke bowl by pripomínala misku surovín, ktoré ešte nestihli spracovať
Ryža, surový losos, mango, uhorka, edamame, sezam, omáčka. Dnes úplne normálne jedlo. Ľahké, moderné, farebné, fotogenické. Naša babka by sa na to však pozrela skôr ako na pracovnú verziu obeda, nie na hotové jedlo.
Overnight oats – vločky, ktoré zbytočne nocovali v chladničke
Pripraviť si večer ovsené vločky do pohára, zaliať ich mliekom, pridať jogurt, chia semienka, ovocie a ráno ich len vytiahnuť? Pre dnešného človeka úplne normálne. Pre naše babky veľmi podozrivý zvyk. V ich svete sa kaša robila teplá. Mala byť čerstvá, hustá a podaná tak, aby človeka zahriala. Vločky z chladničky by im prišli ako zvláštne nedorozumenie. A už vôbec by nepochopili, prečo sa to podáva v pohári.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
