Slová vegán, vegetariánstvo, vegánstvo rozdeľujú ľudí na dva tábory: „choďte s tým už do kelu“ vs. „preferovaný životný štýl“. V tomto zmysle ich možno považovať za ekvivalent pojmov transgender, nebinárne pohlavie či LGBT+. Ľudia sú buď empatickí a vec podporujú, alebo sú proti. Tí neutrálni o tom nehovoria alebo ich to nezaujíma.
Zatiaľ čo LGBT+ sa týka len niektorých, vegánstvo nás všetkých. V prvom rade nejde len o stopku konzumácii mäsových výrobkov pre ukončenie utrpenia zvierat, ale i utrpenia planéty. Ak ďalšie generácie majú ambíciu zotrvať na Zemi, je nevyhnutné (okrem iného) znížiť emisie uhlíka. A jedným z najjednoduchších spôsobov je prejsť na vegánsku stravu, alebo aspoň znížiť spotrebu mäsa.
Keby sme boli vegánmi
Produkcia vegánskych potravín vytvára len polovičnú klimatickú stopu v porovnaní s bežnou stravou. Ak by sa svet preorientoval na veggie, emisie súvisiace s výrobou jedla by sa mohli znížiť až o 70 %. To je vysoké číslo.
Potraviny na rastlinnej báze majú až stonásobne nižší negatívny vplyv na klímu, spotrebu energie, znečistenie vody, ovzdušia, využívanie pôdy i sladkej vody než jedlo z prežúvavcov. Presvedčiť všetkých ľudí, aby prešli do bezmäsového režimu, je ťažké a prakticky nemožné, preto treba začať v malom. Napríklad raz týždenne vymeniť plánované mäsové jedlo za vegetariánske.
Reverzná psychológia
Problém presvedčiť mäsožravca, aby si raz za čas objednal z bezmäsového menu, vyvstáva z pocitu obmedzenia vlastnej vôle. Človek má prirodzené nutkanie robiť opak toho, čo sa mu káže. Mozog situáciu vyhodnotí ako ohrozenie vlastnej integrity a vyšle reakciu konať opak. Tým sa mu dostaví pocit obnovenia nezávislosti.
Klasickým príkladom je, keď ti niekto káže vyniesť smeti, porichtovať kvapkajúci kohútik či kúpiť skákajúcu kukuricu do mikrovlnky. Máš pocit, že ti riadi tvoj čas, a keď úlohu splníš, nepociťuješ dostatočné uspokojenie. Ak rovnaké veci urobíš preto, že to sám chceš a nikto ti to nekáže, pocit zadosťučinenia sa dostaví skôr. Cítiš sa fajn, lebo si urobil niečo dobré a nik ťa k tomu nenútil. Rovnako to funguje aj u mäsožravca, keď ho požiadaš objednať si niečo neživočíšne.
Nedávna štúdia sa zamerala na skúmanie dobrovoľného uprednostnenia vegetariánskeho/vegánskeho jedla pred mäsovými alternatívami. Vedci pracovali s hypotézou, že ľudia vnímajú vegánske označenie negatívne, čo sa ukázalo byť pravdivé. Je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že si mäsožravec objedná neživočíšny variant, keď pri ňom nie je informácia s ciachou vegan.
Ľudia boli vyzvaní, aby si vybrali z dvoch jedál (živočíšne alebo bezmäsové). Obe sledované skupiny mali pri ponuke uvedené zloženie, no jedna mala pri bezmäsitom aj označenie vegan. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí nemali toto označenie, si s väčšou pravdepodobnosťou vybrali práve to jedlo, aj keď bežne mäso konzumujú. Tí, ktorí označenie videli, sa skôr uchýlili k mäsu.
„Výsledky ukázali, že vegetariánske a vegánske označenia negatívne ovplyvňujú pravdepodobnosť, že si (mäsožraví) spotrebitelia vyberú takto označené produkty. V každej časti prieskumu uprednostnili vegánsku možnosť, keď nebola označená. Keď označená bola, vybrali si druhé jedlo.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
