9. Moji známi sú jednovaječné dvojičky. Sú to čerství tridsiatnici a väčšinou sa s vekom aj na dvojičkách vyprofilujú nejaké rozdiely, ale tu nie. Podobajú sa ako vajce vajcu, majú tú istú prácu, obliekajú sa do nej tak isto (nie preto, že by to mali nariadené), majú ten istý účes, také isté okuliare, chodia do toho istého fitka… Počas týždňa ich nemožno rozlíšiť, no potom príde víkend. Jedného nájdete v gay bare, druhého v kostole.
10. Moji dvaja chlapci sú jednovaječné dvojičky. Našťastie, jeden má znamienko na brade a druhý nie. Vďaka tomu ich bolo vždy veľmi jednoduché rozoznať.
11. Navonok sme síce úplne rovnaké, ale spôsob, akým sa správame k ostatným, je určite odlišný. Ja sa snažím pomôcť, kde sa dá. Moja sestra je čistá psychopatka, a pokiaľ ti ešte nepichla dýku do chrbta, tak ťa to v blízkej budúcnosti čaká.
12. Ja pomaly strácam sluch, on nie. Síce sme identické dvojičky, ale napriek tomu sme obaja separátne osobnosti s vlastnými skúsenosťami a som vďačný, že naša rodina nás tak vždy aj brala. Ani jeden z nás nevyrastal v tieni toho druhého. Obaja sme mali možnosť cítiť sa jedinečne.
13. Ja mám veľké znamienko na palci, on zase na zadnej strane krku. Mimo toho sme ako cez kopirák.
14. Mám 12-ročných synov, ktorí sú jednovaječné dvojičky. Celý život vyzerali úplne rovnako, no teraz jedného chytila puberta skôr ako toho druhého a zrazu sú to úplne iní ľudia. Podrástol, pribral, zmenil sa mu hlas… jeho brata to ešte len čaká.
15. Naše stravovacie preferencie. Ja som experimentátor, zjem všetko, čo nezje mňa, a rád skúšam nové veci. Jemu vadí ešte aj kôrka na chlebe. Ak nás chcete odlíšiť, položte pred nás tanier s nejakým exotickým jedlom a sledujte, kto ozelenie.
16. Keď niekomu poviem, že mám jednovaječné dvojča, prvá otázka je: „Ako to, že si vás vaši nemýlili, keď ste boli malí?“ Myslím, že to mali pomerne jednoduché. Ja som mal pipíka. Moja sestra nie.
