Jedol kamene, živé mačky aj ľudské mäso. Muž z 18. storočia trpel neustálym hladom

Bizarný prípad muža známeho pod menom Tarrare dodnes vyráža dych.

Zdroj: Wikimedia Commons

Príbeh francúzskeho muža menom Tarrare patrí k mimoriadne bizarným prípadom, ktoré dodnes vyvolávajú údiv aj odpor. O niektorých aspektoch jeho života vieme pomerne málo a dnes je spomínaný najmä ako muž s extrémne obrovským apetítom. Áno, Tarrare musel neustále jesť.

Nejedol však len normálne jedlá, ale aj živé mačky, kamene, hady a údajne dokonca aj ľudské mäso.

Neúnosný hlad

Nie je presne známe, kedy sa Tarrare narodil. Predpokladá sa, že to bolo niekedy okolo roku 1772, ako miesto sa uvádza vidiek v blízkosti mesta Lyon vo Francúzsku. Nie je tiež jasné, či bolo Tarrare jeho skutočné meno alebo len prezývka. Nedochoval sa nám ani jeho portrét, len slovné popisy jeho osoby a návykov. Podľa nich Tarrare už v detstve vynikal nezvyčajným apetítom.

Bol neustále hladný a na posedenie dokázal zjesť toľko jedla, koľko celá jeho rodina dohromady. Zároveň ale nepriberal, bol vychudnutý a bledý. Mal plavé vlasy, a keď jedol, jeho žalúdok sa nadul ako balón. Ak nejedol, koža na ňom visela ako na vešiaku. Zuby mu hnili a jeho telo vylučovalo odporný zápach. Oči mal podliate krvou a trpel častými hnačkami.

Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Le_polyphage_Jacques_de_Falaise.jpg)

Jeho stravovacie návyky sa pre jeho rodinu stávali neúnosné a napokon ho prinútili, aby z domova odišiel. Pár rokov sa túlal po Francúzsku s niekoľkými zlodejmi a prostitútkami. Svoju neustálu potrebu jesť napokon využil na zarábanie peňazí. Ako pouličný umelec ohuroval okoloidúcich tým, že jedol kamene či drobné živé zvieratá, ako napríklad túlavé mačky či psy.

Zubami im zaživa prehryzol krk, vypil ich krv a telo zjedol kompletne aj so srsťou (nechal len kosti). Veľmi obľuboval aj hadie mäso. V roku 1788 sa na Tarrarovi pri jeho predstavení začali prejavovať zdravotné ťažkosti a musel byť prevezený do nemocnice.

Lekári mu naordinovali silné preháňadlá a Tarrare sa napokon úplne zotavil. Dokonca sa ponúkol, že zje retiazkové hodinky svojho chirurga. Ten ho ale varoval, že ak to urobí, tak ho sám rozreže skalpelom a svoje hodinky si vezme.

Sebastian Brant/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Gluttony#/media/File:Gluttony.jpg)

V službách armády

V roku 1792 skončili mierové časy, keďže Francúzsko vyhlásilo vojnu Habsburskej monarchii. Tarrare sa prihlásil do armády, ale aj tam mu robil jeho apetít veľké problémy. Vojenské prídely jedla boli limitované a Tarrare tak nemohol jesť toľko, koľko potreboval. To sa prejavilo aj na jeho zdraví a niekoľkokrát bol hospitalizovaný v stave celkového vyčerpania.

Jeho nadriadení mu dávky jedla zdvojnásobili, ale ani to nestačilo. Tarrare teda prehľadával odpadky a stoky, kde hľadal akékoľvek zvyšky. Lekári, na čele s chirurgom Pierreom-Françoisom Percym, boli jeho apetítom šokovaní a nevedeli si ho vysvetliť. Percy ho podrobil rôznym vyšetreniam.

Vyskúšal napríklad experiment, ktorý mal dokázať, koľko toho Tarrare vlastne dokáže zjesť. Pripravilo sa teda jedlo pre regiment 15 ľudí, pričom Tarrare mohol jesť, koľko mu hrdlo ráči.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.gluttony&mp_sed=21220710&rpp=420)

Výsledok? Tarrare zjedol úplne všetko, čo predstavovalo dva veľké mäsové koláče, niekoľko tanierov masla so soľou a 15 litrov mlieka. Keď dojedol, okamžite zaspal. Následne lekári podnikli experiment so živými zvieratami a ponúkli pacientovi mačku.

Ten sa nenechal dvakrát ponúkať a zo zvieraťa nechal len kosti. V jeho žalúdku skončili aj hady, jašterice či šteniatka. Zjedol dokonca celého úhora, a to bez toho, aby ho vôbec požul.

Nespoľahlivý poslíček

Lekári netušili, čo tento neuveriteľný apetít spôsobuje, ale v tej dobe sa Tarrare dostal do hľadáčika jeho vojenských nadriadených. Tí si uvedomili, že jeho schopnosť zjesť prakticky všetko, by sa im mohla hodiť. Tarrare bol teda zamestnaný ako oficiálny vojnový poslíček, ktorý mal v žalúdku prenášať dôležité dokumenty.

Dokumenty sa uložili do drevenej škatule, ktorú Tarrare zjedol a mal preniesť na určené miesto. Následne sa počkalo, kým sa Tarrare vyprázdni, a medzi jeho exkrementmi na našla škatuľa s neporušeným dokumentom vo vnútri. Najprv tento experiment vyskúšali nanečisto, a následne Tarrarovi zverili správu, ktorú mal doručiť cez nepriateľské územie.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.gluttony&mp_sed=384205305&rpp=420)

Jeho kariéra poslíčka ale nemala dlhé trvanie, pretože hneď počas jeho prvej akcie bol dolapený nepriateľskými pruskými vojakmi. Po tvrdom vypočúvaní prezradil, že tajnú správu nesie vo svojom žalúdku. Priviazali ho k latríne a čakali, kým Tarrare škatuľu vyprázdni.

Na svoje prekvapenie v nej však našli len stručný odkaz adresovaný väznenému francúzskemu plukovníkovi. Písalo sa v ňom, ako sa má a či správu v poriadku dostal. Generáli celkom iste úplne nedôverovali, že by Tarrare dokázal úlohu splniť, a tak do odkazu nenapísali žiadne dôverné informácie, ktoré by mohli nepriatelia zneužiť.

Tarrare bol obratom odsúdený na trest smrti, ale napokon sa nad ním vojaci zľutovali a „len“ ho zbičovali a napokon prepustili.

Pokus o liečbu

Touto epizódou sa Tarrareho kariéra v armáde skončila. Jeho vojenskí nadriadení ho na jeho žiadosť prepustili zo služby a Tarrare sa rozhodol zveriť do rúk doktora Percyho, aby ho zbavil toho šialeného hladu. Percy ho liečil napríklad laudanom či tabakom, ale bez akéhokoľvek efektu. Rovnako sa neujali ani ďalšie liečebné metódy.

Napokon sa Percy rozhodol vyskúšať naordinovať mu prísnu diétu. To sa však neosvedčilo. Tarrare totiž bez jedenia nedokázal vydržať a z nemocnice utekal. Na uliciach chytal túlavé mačky a psy, ktoré jedol, rovnako ako aj odpadky či krysy. V márnici sa dokonca pokúšal jesť ľudské mŕtvoly. Ostatných pacientov v nemocnici, ale aj zamestnancov Tarrare desil a tlačili na doktora Percyho, nech muža vyženie.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.gluttony&mp_sed=137229355&rpp=600)

Situácia sa vyostrila v momente, keď z nemocnice bez stopy zmizlo 14-mesačné nemluvňa. Hoci nemáme dôkazy o tom, že by Tarrare dieťa skutočne zabil a zjedol, zamestnanci ho okamžite podozrievali ako prvého. Napokon ho z nemocnice vyhnali.

Záver života

Štyri roky Tarrareho života nie sú zdokumentované, opäť sa objavuje až v roku 1798. Ležal vtedy v nemocnici vo Versailles a po doktorovi M. Tessierovi poslal odkaz svojmu bývalému lekárovi Percymu, aby ho prišiel navštíviť. Tarrare bol podľa Percyho veľmi slabý a pripútaný na lôžko. Tvrdil navyše, že pred dvoma rokmi prehltol zlatú vidličku.

Mal podozrenie, že sa mu zasekla v žalúdku a spôsobila mu chorobu. Od Percyho žiadal, aby vidličku vybral, ten ale odmietol a u pacienta diagnostikoval pokročilú tuberkulózu. Tarrare zomrel len o mesiac neskôr. Jeho mŕtvola začala veľmi rýchlo hniť a Percy bol ako jediný ochotný podrobiť telo pitve. Žiadnu vidličku ale neobjavil.

Wikimedia Commons (https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Fichier:Nicholas_Wood_the_great_eater_of_Kent.jpg)

Diagnóza?

Čo bolo príčinou šialeného Tarrarovho hladu? Odborníci sa domnievajú, že mal poškodenú amygdalu, teda časť mozgu, ktorá riadi pocit hladu. Iní tvrdili, že Tarrare mohol trpieť hypertyreózou, teda zvýšenou činnosťou štítnej žľazy, ktorá sa okrem iného vyznačuje aj výrazným apetítom. Úplne presná diagnóza ale dodnes nie je známa.

Reagujte!
Grr Grr
3
Grr
Fuuj Fuuj
76
Fuuj
Fňuk Fňuk
4
Fňuk
Jeej Jeej
3
Jeej
Uups Uups
6
Uups
Haha Haha
12
Haha
Woow Woow
141
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Hobití domček blízko Amsterdamu pripomína príbytok z kultovej trilógie Pán prsteňov


Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME