V spolupráci s Bontonfilm SK

Jeho meno dodnes používame pri nadávaní. Slovanský boh hromu ožíva v novej českej fantasy

Spoznaj staré legendy aj zaujímavosti z nakrúcania filmu Mama a Tato sú Božskí.


Keď ti z ruky vykĺzne hrnček, možno z teba vyletí obyčajné „doparoma“. V tom krátkom zahrešení sa ukrýva stopa k bohu, na ktorého sa kedysi prisahalo pri uzatváraní vážnych zmlúv. Slovanský hromovládca prežil v našom jazyku celé stáročia a teraz dostáva aj filmovú podobu. V rodinnej fantasy Mama a Tato sú Božskí, ktorá tento týždeň štartuje v slovenských kinách, sa nasťahuje rovno do otca rodiny.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Zahrá si ho Petr Lněnička a jeho filmovú manželku Vica Kerekes. Kým doma sa po príchode dávnych božstiev začnú diať nevysvetliteľné veci, pri nakrúcaní rozhodovali aj celkom pozemské starosti. Napríklad to, či bude v správnej chvíli svietiť Karlov most.

Od božskej prísahy k bežnému zahrešeniu

Perún, známy aj ako Parom, patril medzi významné božstvá starých Slovanov. Spájal sa s búrkou, hromom a bleskom, ale aj so životodarným dažďom. Stará kronika zaznamenáva prísahy na Perúna a Velesa pri zmluvách Kyjevskej Rusi s Byzanciou. Boh hromu tak vystupoval ako ručiteľ sľubov, od ktorých záviseli vzťahy medzi mocnými.

Jeho meno sa neskôr udomácnilo aj v celkom iných situáciách. Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje slovo „parom“ používané pri zahrešení odkazom na slovanského boha Perúna či Paroma. Odtiaľ vedie spojenie k známemu „do paroma“ alebo „aby ťa parom vzal“. Keď ti teda nabudúce niečo nevyjde, možno si popri tom spomenieš na pôvod výrazu, ktorý bežne ani nerozoberáš.

Bontonfilm SK

Bohyňa s dlhými rukami chodievala po chalupách

Ochranu si kedysi zaslúžila aj práca, od ktorej záviselo fungovanie domácnosti. Mokoš sa v stredovekých prameňoch spájala najmä s pradením a strihaním oviec. Úcta k nej sa v severoruskom a ukrajinskom folklóre zachovala až do 19. storočia. Predstava bohyne sa tak držala pri činnostiach, ktoré ľudia vykonávali každý deň.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Vo folklórnych predstavách mala veľkú hlavu a dlhé ruky. V noci chodila po chalupách a priadla, ak niekto nechal voľne prístupnú kúdeľ, teda pripravené vlákna na pradenie. Encyklopédia Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pripomína aj nebezpečenstvo, že niekoho opradie. Z predstavy ochrankyne každodennej práce tak vystupuje aj postava, ktorú by si zrejme nechcel nečakane stretnúť v noci vo vlastnej izbe.

Zima, ktorú treba odniesť za dedinu

Podobne známe meno je Morena. Mnohí si ho spoja s figurínou, ktorú deti na jar vynášajú k vode. Symbolizovala zimu a smrť a ľudia verili, že jej vynesením a zničením privolajú jar. Vyrábali ju zo slamy obalenej okolo dreveného kríža a obliekli do miestneho odevu. Za dedinou ju mohli spáliť, roztrhať či hodiť do vody. Podoba obradu sa líšila podľa regiónu.

Písomné správy o vynášaní Moreny máme už zo 16. storočia. Pôvodne sa na ňom zúčastňovali dospelí, neskôr ho prevzali dievčatá. Aj preto sa pri starých legendách oplatí všímať si veci, ktoré máme nablízku. Za známou pesničkou a jarným sprievodom sa skrýva predstava, že odchod zimy treba trochu popohnať.

Bontonfilm SK

Dávny boh dostal adresu na pražskej Kampe

Tvorcovia Mama a Tato sú Božskí si zo slovanskej mytológie vytvorili vlastnú fantasy legendu. Otec v podaní Lněničku sa po príchode Peruna mení na bytosť, ktorá verí v ľudí a chce ich chrániť. Mamu, ktorú hrá Vica Kerekes, ovládne Černaja. V rámci filmového príbehu má moc nad chladom a jej predstava o poriadku zahŕňa aj ovládnutie sveta.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Premenu hercov pomohli vytvoriť aj nové účesy a kontaktné šošovky. Adam Hobzik v materiáloch k filmu spomína, že naňho táto zmena pôsobila aj mimo záberu. Pri rozhovore s kolegami v zákulisí mal odrazu pocit, akoby pred ním stáli ich nadprirodzené verzie.

Deti odrazu musia rozoznať, kedy sa rozprávajú s vlastnou mamou a otcom a kedy pred nimi stoja dávne božstvá. Pri záchrane rodičov im pomáhajú dvaja súrodenci z dávnych čias, ktorí sa prebudili v súčasnej Prahe. Tí majú zasa čo robiť, aby pochopili svet, do ktorého sa dostali.

Jeden z prvých podnetov našiel spolurežisér Jan Chramosta v rodinnej knihe. V oficiálnom presskite spomína zbierku Báje českého Pošumaví, ktorú má po pradedovi. Zaujala ho poviedka o jaskyni, ktorá dokáže uväzniť nepozorného človeka aj na tisíc rokov. Motív, ktorý funguje v starej povesti, tak dostal pokračovanie v uliciach dnešného mesta.

Kúzlo na Vltave pokazil zhasnutý most

Keď už človek hrá dávneho boha, chôdza po vode vyzerá ako celkom primeraná súčasť pracovného dňa. Lněnička a Kerekes sa mali v jednej scéne bosí prejsť po Vltave s osvetleným Karlovým mostom v pozadí. Lenže práve v deň nakrúcania na moste nainštalovali nové stmievače a svetlá nesvietili. Záber tak prišiel o dôležitú časť svojej atmosféry.

Producent Petr Kubík musel zabezpečiť prostriedky na ďalší pokus. Ako spomínal v rozhovore, štáb sa k rieke vrátil po niekoľkých mesiacoch, za oveľa chladnejšieho počasia. Kaskadéri a potápači pripravili pod hladinou plošiny, po ktorých sa herci pohybovali. Pred opakovaným nakrúcaním už producent pre istotu zavolal na správu mosta a overil si, že tentoraz bude svietiť.

Bontonfilm SK
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Herec prišiel na konkurz a zmenil postavu

Prekvapenia prichádzali aj tam, kde sa žiadne technické problémy riešiť nemuseli. Jiří Chadraba prišiel na konkurz na Cerada, mladíka z dávnych čias, a zahral ho inak, než si autori predstavovali. Adama Hobzika však jeho prístup zaujal natoľko, že postavu podľa herca prepísali. Ako režisér uvádza v presskite, Cerad sa vďaka tomu posunul viac ku komédii.

Aj spolupráca dvoch režisérov mala pri nakrúcaní praktickú výhodu. Pri veľkej slovanskej slávnosti sa Hobzik a Chramosta mohli rozdeliť, každý s vlastným menším štábom a kameramanom. Kým jeden pracoval s jednou skupinou hercov, druhý nakrúcal ďalšie zábery. Keď si ich potom pozreli v strižni, potvrdilo sa im, že scény nakrútené oddelene na seba dobre nadväzujú.

Dve rodiny si dávny svet vyskúšali na vlastnej koži

Filmové dobrodružstvo inšpirovalo aj reláciu Výměna staletí. Dve súčasné rodiny v nej zamierili do Archeoskanzenu Modrá a vyskúšali si každodennosť slovanskej osady. Vodu si museli priniesť, pred varením namlieť múku a namiesto bežného nákupu sa pokúsiť uloviť rybu. Aj jednoduchá večera tak odrazu vyžaduje celkom iné úsilie.

Vo filme čaká mladých hrdinov ešte o čosi náročnejšia úloha. Potrebujú dostať späť mamu a otca, na ktorých sa doteraz mohli spoľahnúť. Ako im pri tom pomôžu noví kamaráti a vedomosti o starých bohoch, uvidíš v kinách. Mama a Tato sú Božskí uvádza Bontonfilm od 19. novembra.


Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
☆ Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku ★ Sledovať
REKLAMA
Peter Strhan
Expert na internetovú a digitálnu kultúru, ktorý v redakcii EMEFKA pôsobí od jej založenia v roku 2017. Disponuje takmer dekádou skúseností s pokrývaním online trendov, digitálneho folklóru a fenoménu internetových mémov. Vo svojej publicistickej tvorbe sa analyticky zameriava na prienik spoločenských vied a kultúry, pričom transformuje komplexné sociálne fenomény a aktuálne spoločenské témy do pútavej a zrozumiteľnej formy.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA