Videl si kultový horor Exorcista od Williama Friedkina? Určite áno. Tento film patrí medzi nesmrteľné klasiky hororového žánru a rozpráva o 12-ročnom dievčati Regan MacNeil (Linda Blair), ktoré posadne démon. Jej rodina si najprv myslí, že ide o symptómy psychickej poruchy, ale napokon sa obráti na kňazov.
Len tí totiž môžu starobylým exorcistickým rituálom dievča zachrániť. Film sa stal obrovským finančným úspechom a dodnes je radený medzi najstrašidelnejšie horory, ktoré kedy vznikli. Možno ale nevieš, že jeho príbeh vychádza zo skutočných udalostí. Tými sa najprv inšpiroval spisovateľ William Peter Blatty, ktorý v roku 1971 vydal román, na základe ktorého neskôr vznikol aj Friedkinov film. O týchto skutočných udalostiach si niečo bližšie povieme práve v tomto článku.
14-ročný chlapec a nadprirodzené udalosti
Celý prípad sa dnes označuje názvom Exorcizmus Rolanda Doea či Exorcizmus Robbieho Mannheima. V jeho centre bol 14-ročný chlapec, ktorého skutočné meno nebolo nikdy zverejnené. Známy je práve pod pseudonymom Roland Doe či Robbie Mannheim. Jeho príbeh sa začal písať v roku 1949.
Robbie sa narodil do veriacej luteránskej rodiny žijúcej v Cottage City v americkom Marylande. Podľa všetkého išlo o normálneho chlapca, ktorý mal ale menšie problémy so správaním. Oproti ostatným deťom sa však ničím nevymykal. Mal veľmi rád svoju tetu Harriet, ktorá bola nadšenou spiritualistkou. Bola to práve ona, ktorá ho naučila používať takzvanú dosku Ouija.
Tá je považovaná za neškodnú hru, ale niektorí ľudia tvrdia, že môže slúžiť na komunikáciu s duchmi. Na jej tabuľke sú písmená abecedy a čísla. Ľudia musia položiť ruku na ukazovadlo a vyzvať duchov, aby im predali odkaz. Následne sa človek spýta ducha nejakú otázku, pričom duch mu odpovie pohybovaním ukazovadla po jednotlivých písmenách. Skeptici hovoria, že ide o obyčajnú hračku, ale faktom je, že doska Ouija je neoddeliteľnou súčasťou každej spiritistickej seansy.
Podľa všetkého sa s ňou hral aj Robbie. Najprv síce nezaznamenal žiadne zvláštne udalosti, ale to sa čoskoro malo zmeniť. Keď Robbieho teta v januári 1949 zomrela, chlapca to veľmi silno zasiahlo. Okrem toho sa ale okolo neho začali diať naozaj zvláštne veci. Počul podivné „škrabavé“ zvuky, ktoré vychádzali zo stien, a v jeho prítomnosti sa pohybovali predmety a nábytok.
Rodina si nevedela rady, hoci nie je isté, či sa so svojimi problémami obrátila aj na lekárov. Je však isté, že s celou situáciou oboznámili luteránskeho duchovného Milesa Schulzea. Ten bol údajne pri návšteve Robbieho svedkom viacerých nadprirodzených úkazov. Rodičom odporučil, aby kontaktovali katolíckeho kňaza E. Alberta Hughesa.
Exorcizmus začína
Hughes začal s exorcizmom na pôde jezuitskej nemocnice Georgetown University Hospital. Robbie sa počas neho správal agresívne, dokonca sa mu podarilo uvoľniť jednu uviazanú ruku, vytrhnúť strunu z matraca a použiť ju ako zbraň. Hughes skončil s poranenou rukou.
Neskôr sa do prípadu zaangažoval kňaz William Bowdern, ktorý spolu s kolegom Walterom H. Halloranom navštívil Robbieho a okamžite bol presvedčený, že ide o prípad posadnutosti. Získal od biskupa povolenie na ďalší exorcizmus, ktorý začal v marci roku 1949.
Počas rituálov okolo nich údajne lietali predmety v miestnosti, Robbie sa správal agresívne a hovoril hlbokým, cudzím hlasom. Mal dokonca hovoriť plynulo latinsky, hoci tento jazyk neovládal. Na jeho tele sa tiež objavovali nápisy ako „peklo“ a „zlo“. Extrémne agresívne Robbie reagoval hlavne na objekty spojené s kresťanskou vierou, ako krucifix či ruženec. Podľa Bowderna bol chlapec posadnutý rovno 10 démonmi.
Exorcizmy pokračovali, ale zdalo sa, že Robbiemu príliš nepomáhajú. Chlapec sa správal stále nepriateľskejšie, močil na modliacich sa kňazov a nadával im. 18. apríla počas rituálu Robbie vykríkol: „Satan bude vždy so mnou!“ Kňazi naňho priložili krucifixy a ružence a Robbie dostal silný záchvat. Keď sa upokojil, otvoril oči a pokojným hlasom povedal: „Je preč.“
Exorcizmus bol na konci. Od tohto momentu sa už okolo Robbieho nediali žiadne zvláštne javy.
Skutočná posadnutosť alebo psychická porucha?
Aké je vysvetlenie tohto neuveriteľného príbehu? Kňazi, ktorí vykonávali exorcizmus, ako aj ďalší veriaci, majú jasno: v tomto prípade išlo o skutočnú démonickú posadnutosť. Skeptici si ale divokými tvrdeniami o démonoch vôbec nie sú istí.
Spisovateľ a bádateľ Mark Opsasnick tvrdil, že v celom prípade je mnoho podozrivých momentov a neexistujú žiadne dôkazy, že by v ňom figurovalo niečo nadprirodzené. Po podrobnom preskúmaní prišiel s tvrdením, že Robbie bol problematický tínedžer a proste na seba chcel strhnúť pozornosť. Mal za sebou históriou podobného správania, keď rôznymi žartíkmi nachytával nielen kamarátov, ale aj svoju rodinu.
Nikdy sa tiež nepreukázalo, že by Robbie počas údajnej posadnutosti hovoril plynulou latinčinou. Podľa Opsasnicka proste len vyslovoval náhodné latinské slová, ktorá začul pri návšteve omší so svojou rodinou. Nápisy, ktoré sa mali objaviť na jeho tele, boli podľa skeptikov vytvorené samotným Robbiem (v jednom prípade bol prichytený, ako si ich nechtami vyrýva na hruď).
Psychiatri prípad uzavreli ako očividný prejav psychickej poruchy, prípadne hyperaktívneho tínedžera s návalmi hnevu, ktorý si vymyslel veľmi prepracovaný podvod. Uznávaný skeptik Joe Nickell, ktorý sa podobnými prípadmi dlhé roky zaoberá, vyhlásil, že v celom prípade nejde o nič, čo by sa nedalo vysvetliť racionálne.
Odraz v kultúre
Celý príbeh inšpiroval už vyššie zmieneného Williama Petera Blattyho k napísaniu svojho slávneho románu Exorcista, ktorý vyšiel aj v slovenskom jazyku. Neskôr ho na strieborné plátna adaptoval William Friedkin. Vzniklo aj niekoľko pokračovaní, tie ale už nestáli za veľa.
Na motívy príbehu Robbieho Mannheima vznikol aj televízny horor Posadnutosť od Stevena E. de Souzu. Kňaza Williama Bowderna si v ňom zahral Timothy Dalton, Robbieho stvárnil Jonathan Malen. Okrem nich sme mohli vo filme vidieť aj hercov ako Henry Czerny či Christopher Plummer.
