Štvrtok 20.1.2022
sk
Dalibor
, Sebastián
cz
Ilona, Sebastián

Jeho zástancovia tvrdia, že dokáže odhaliť klamstvo. Ako vznikol detektor lži a je skutočne spoľahlivý?

Detektor lži je pre mnohých jasným ukazovateľom klamstva. Čo na to hovorí veda?


Ľudovo sa mu hovorí detektor lži a obyčajný človek sa s ním najčastejšie stretáva v rôznych kriminálnych filmoch či seriáloch. Používa sa však aj v skutočnosti a mnoho ľudí si myslí, že tento prístroj dokáže na sto percent odhaliť, či niekto klame. Ako to už ale býva, pravda je o niečo komplikovanejšia. Kde sa ale vlastne detektor lži vzal a aká je jeho presnosť?

Prvý prototyp vznikol už v roku 1895

Detektor lži sa odborne nazýva polygraf a ak sa pozrieme do histórie, zistíme, že základ preň položil kriminológ Cesare Lombroso v roku 1895. Vytvoril prístroj na meranie zmeny v krvnom tlaku, ktorý sa využíval aj pri vyšetrovaní zločinov. Dnes sa často za „otca detektoru lži“ považuje americký psychológ William Moulton Marston. Aj on však vytvoril len prototyp moderného polygrafu.

Agence de presse Meurisse / Wikipedia

Zaujímavosťou je, že práve Marston vymyslel aj kultovú komiksovú superhrdinku Wonder Woman. Mnoho z vlastného akademického skúmania do komiksov s ňou zaradil, a to vrátane detektora lži. Wonder Woman totiž používa magické laso pravdy, ktorým dokáže bez problémov zistiť, či človek klame alebo nie. Marston bol o dôležitosti svojho objavu pevne presvedčený a dúfal, že sa raz stane súčasťou kriminalistiky.

V roku 1921 uzrel svetlo sveta ďalší prístroj, ktorý meral dych a zároveň aj krvný tlak. Vytvoril ho John Augustus Larson. Jeho študent Leonarde Keeler tento prototyp ešte vylepšil a následne predal FBI. Počiatky polygrafu v kriminalistike teda oficiálne začali. V neskorších rokoch, samozrejme, vznikali ďalšie a ďalšie prístroje, ktoré nadväzovali na práce Marstona a Larsona (resp. Keelera) a nové detektory tak boli stále modernejšie a presnejšie.

Mohlo by ťa zaujímať:

20 historických fotografií, ktoré ti priblížia, ako vyzeral svet v minulom storočí

Ako vlastne funguje?

Polygraf zaznamenáva viacero fyziologických veličín a ich zmeny. Sem patrí napríklad pulz, dýchanie či krvný tlak. Využíva sa nielen v kriminalistike, ale aj v lekárstve (napr. v kardiológii). Účastníkovi testu sa kladú rôzne otázky rozdelené do troch kategórií: irelevantné (ohľadom mena či bydliska), relevantné (ktoré sa týkajú prešetrovanej veci) a diagnostické/kontrolné.

Shutterstock

Prístroj odpovede následne „vyhodnocuje“. Úvodzovky sú na mieste, pretože v skutočnosti žiadny prístroj nedokáže odhaliť lož. Dokáže len merať zmeny v pulze alebo krvnom tlaku. Ako toto môže pomôcť pri odhaľovaní klamárov?

Mnohí bádatelia v minulosti (ale aj v súčasnosti) vychádzali z predpokladu, že ak človek vedome klame, vyvolá to v ňom špecifickú odozvu, napríklad mu začne rýchlejšie biť srdce. To polygraf, samozrejme, zachytí a má to byť dôkazom, že dotyčný klame.

Stopercentný? Ani náhodou!

Treba dodať, že vo vedeckej komunite neexistuje zhoda na tom, že lož musí takúto reakciu vyvolať. Skúsený patologický klamár dokáže zo seba sypať nepravdy bez mihnutia oka. Nie je to len dohad, ale má oporu v skutočných prípadoch. Napríklad taký Aldrich Ames, ktorý pôsobil na pôde USA ako špión pre Sovietsky zväz, podstúpil detektor lži rovno dvakrát.

V oboch prípadoch bez problémov prešiel. Potom je tu, pravdaže, aj druhá strana mince. Pokiaľ by niekoho nevinného vyšetrovali ako možného páchateľa vraždy, je asi logické, že bude v silnom strese a bude sa báť, či detektorom prejde.

Shutterstock

Lenže práve jeho stres môže prístroj vyhodnotiť ako podozrivý a polícia môže veriť, že dotyčný klame, aj keď to tak nie je. Do výsledkov sa tiež môžu premietnuť rôzne zdravotné ťažkosti, ktorými testovaný trpí: úzkostné poruchy, post-traumatická stresová porucha a iné.

Z toho tiež vyplýva, že ak už sa detektor používa, test by mal viesť kriminalistický expert, ktorý dokáže výsledky správne vyhodnotiť. Ani v takom prípade však nie je zaručené, že polygraf poskytne pravdivý obrázok o tom, či dotyčný hovorí pravdu. Neraz sa stalo aj to, že výsledky boli nejasné a nebolo z nich možné určiť pravdovravnosť testovaného. Veľa závisí aj od toho, ako sú postavené samotné otázky.

Odporúčame prečítať:

20 príšerných detských hračiek, ktoré radšej ani nemuseli vzniknúť

Je detektor vôbec spoľahlivý?

Aj samotní zástancovia detektoru lži uvádzajú, že jeho účinnosť nie je stopercentná. Podľa nich ale prístroj dokáže odhaliť klamára s účinnosťou 90 percent. Odborníci o tom ale pochybujú s tým, že pre podobné tvrdenia neexistujú žiadne dôkazy. Vedci tiež uvádzajú, že už samotný predpoklad, že lož v človeku vyvolá silnú fyziologickú reakciu, nie je ničím podložený. Môže to tak byť, ale rozhodne to nie je pravidlo.

Shutterstock

Okolo polygrafu sa teda vznáša aura nejasnosti a nikto vlastne nevie, ako veľmi dokáže prispieť k objasneniu zločinov. Napriek tomu sa s jeho používaním stretávame napríklad v Spojených štátoch, Európe či Kanade. V drvivej väčšine krajín ale nie sú výsledky polygrafu uznávané ako relevantný dôkaz.

To znamená, že sa nimi nemôže argumentovať v súdnych procesoch. V Spojených štátoch je situácia iná a väčšinou záleží od toho-ktorého štátu, či výsledky detektoru lži ako dôkaz pripustí.

Spôsoby, ako detektor obísť

Vo všeobecnosti teda platí, že detektor za istých okolností môže niečo naznačiť, ale odsúdiť človeka len na jeho základe nie je možné. Aj z toho dôvodu, že existuje celá škála možností, ako polygraf oklamať.

Na jednej strane tu máme patologických klamárov, ktorí dokážu trúsiť lži bez toho, aby sa to nejako prejavilo na ich dýchaní či krvnom tlaku. Pre tých menej chladnokrvných sú aj iné možnosti. Prvým krokom k úspechu je prísť na test oddýchnutý a čo najpokojnejší.

Pri kľúčových otázkach je potom potrebné si napríklad zahryznúť do jazyka, prípadne myslieť na niečo nepríjemné, úzkostné a desivé. Prístroj tak túto reakciu vyhodnotí ako klamstvo. Obľúbeným trikom bol tiež špendlík v topánke. Ak došlo na otázku, pri ktorej chcel dotyčný klamať, pichol sa ním, čo vyvolalo silnú reakciu. Výsledky tomu potom tiež zodpovedali.

Profimedia

Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť
    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť
      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť