Štvrtok 6.10.2022
sk
Natália
cz
Hanuš
Zdroj: ©Shutterstock

Johanka z Arku verila, že je vyvolená Bohom, aby oslobodila Francúzsko. Vyhrala kľúčové bitky, napokon ale skončila na hranici

Hrdinka a svätica, ktorá významnou mierou zasiahla do priebehu storočnej vojny.

Pochádzala z obyčajnej roľníckej rodiny, nemala vzdelanie ani povedomie o vedení vojny. A napriek tomu viedla francúzske vojská proti Angličanom v niekoľkých víťazných ťaženiach. Johanka (alebo aj Jana) z Arku, nazývaná aj Panna Orleánska, významným spôsobom zasiahla do turbulentných udalostí storočnej vojny.

Tvrdila, že si ju vyvolil samotný Boh, aby Angličanov porazila. V roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú a dnes je jednou z najznámejších postáv histórie a francúzskou hrdinkou. Aký bol jej život?

Shutterstock

Zjavenia od Boha

Johanka sa pravdepodobne narodila 6. januára 1412 (úplne presne sa to nevie) v dedine Domrémy ako najmladšie z piatich detí. Jej rodina nebola síce ničím výnimočná, ale bola relatívne zámožná. Jej otec Jacques d‘Arc pracoval ako roľník, ktorý vlastnil niekoľko pozemkov a zastával aj funkciu úradníka.

Johanka nezískala žiadne vzdelanie, keďže vstup do škôl bol povolený len mužom. Nevedela čítať ani písať, jej matka ju ale naučila viacero známych katolíckych piesní a často jej o Bohu rozprávala. Pravidelne tiež navštevovala kostol, sväté omše a dochádzala na spoveď.

Profimedia

Johanka neskôr tvrdila, že prvé vízie začala mať vo veku trinástich rokov. Zjavili sa jej archanjel Michal, svätá Katarína a svätá Margaréta. Stalo sa to, keď sedela v záhrade za domom. Tieto zjavenia sprevádzal silný prúd jasného svetla a bitie kostolných zvonov. Svätci jej povedali, že prichádzajú od Boha a majú pre ňu dôležitú úlohu.

Zjavenia sa opakovali pravidelne a napokon Johanke prezradili, že si ju Boh vyvolil, aby porazila Angličanov a oslobodila Francúzsko. V tej dobe krajina trpela pod anglickými útokmi (išlo o neskoršiu fázu storočnej vojny) a cieľom plienenia Burgunďanov (ktorí stáli na strane Anglicka) sa stala aj Johankina rodná dedina.

Cesta za budúcim kráľom

Duchovia svätých jej prikázali, aby vycestovala za dauphinom Karolom na hrad Chinon a pomohla mu stať sa kráľom. Johanka sa v roku 1428 vo svojich šestnástich rokoch na túto cestu naozaj vydala. V meste Vaucouleurs požiadala veliteľa posádky Roberta de Baudricourta, aby jej dal ozbrojený sprievod. Zmienila sa mu aj o svojich zjaveniach a o tom, že jej to prikázal Boh. Baudricourt sa nad tým len zasmial a nevyhovel jej.

V januári 1429 sa ale Johanka vrátila a opäť žiadala Baudricourta o pomoc. Tentokrát sa za ňu prihovorila aj dvojica vojakov. Johanka mu okrem toho predpovedala porážku francúzskych vojsk v bitke pri Rouvray, ku ktorej malo dôjsť vo februári toho istého roku. Táto predpoveď sa naplnila, čo bol zrejme dôvod, prečo Baudricourt súhlasil, že ju za dauphinom vezme.

Profimedia

Budúceho kráľa našla hneď

Karol sa ju ale rozhodol vyskúšať a zamiešal sa do davu medzi sluhov. Ak bola Johanka naozaj vedená vyššou mocou, mala by ho bez problémov nájsť. A presne to sa jej podarilo. V dave ľudí k nemu pristúpila, pokľakla a povedala mu, že bude pomazaný a slávnostne korunovaný ako kráľ Francúzska.

Na Karola urobila veľký dojem. Absolvoval s ňou dlhý súkromný rozhovor a nikto dodnes nevie, o čom presne sa rozprávali. Johanka neskôr pri súdnom procese tvrdila, že sa im zjavil anjel a potvrdil, že Karol bude kráľom.

Faktom je, že dauphin po tejto konverzácii súhlasil s tým, aby práve Johanka viedla francúzske vojská a oslobodila Orleáns (ešte predtým bolo lekárskou prehliadkou overené jej panenstvo). Francúzsko bolo vo veľmi zlej situácii, malo za sebou mnoho prehier a skeptici čakali, že si ho Angličania čoskoro podmania.

Karol tak v Johanke zrejme videl poslednú nádej a jej angažovaním proste nemal čo stratiť. Johanka sa rozhodla nosiť mužské oblečenie a brnenie (tvrdila, že jej to prikázal Boh) a k vojakom sa pridala 29. apríla 1429.

Vojenské úspechy

Ako žena to medzi mužskými bojovníkmi rozhodne nemala jednoduché. Bola vylúčená z vojenských porád a vojaci si ju doberali. Postupom času si ich ale silou svojej osobnosti dokázala získať a vybudovať si rešpekt. Hoci nemala absolútne žiadne taktické skúsenosti, dokázala oslobodiť jednu z pevností v blízkosti Orleánsu.

Po jej boku bojoval aj Gilles de Rais, ktorý bol jej verným pomocníkom. Neskôr sa ale do histórie zapísal ako brutálny sériový vrah detí.

Mohlo by ťa zaujímať:

Odvážny bojovník a sériový vrah detí. Gilles de Rais patrí k najdesivejším zločincom histórie

Či ale bojovala aj sama Johanka, to sa dnes presne nevie. Neskôr tvrdila, že niesla len svoju zástavu, na ktorej bola vyšitá ľalia a slová Jesus, Maria. Nikdy vraj nikoho nezabila, do vojenskej vravy sa ale zapájala, keďže ju dvakrát ťažko zranili. Vojakov psychicky povzbudzovala a presvedčila ich, že sú pod ochranou Boha.

Dobytie Orléansu

Po jej prvom úspechu jej zrejme veľa z nich uverilo. Radila skúseným vojenským taktikom, a tí ju začali brať vážne. Vojsko pod vedením Johanky získavalo jednu pevnosť za druhou (počas bojov bola zranená šípom do ramena) a blížilo sa k Orleánsu.

Aj ten sa jej napokon triumfálne podarilo dobyť. Za deväť dní zvládla to, čo skúsení vojenskí lídri nedokázali počas šiestich mesiacov. 8. mája 1429 so svojím vojskom vstúpila do oslobodeného mesta.

Po tomto neuveriteľnom víťazstve sa o Johanke začalo hovoriť ako o žene, ktorú naozaj poslali nebesá. Medzi obyčajnými ľuďmi získala status hrdinky. Zúčastnila sa aj viacerých ďalších vojenských výpadov, ktoré sa tiež skončili úspechmi.

Jej cieľom bolo oslobodiť mestá a sídla v okolí Remeša, ktorý sídlil v anglicko-burgundskom regióne, kde mal byť korunovaný dauphin Karol.

Profimedia

Zvíťazila aj v bitke pri Patay, a to s minimálnymi stratami. Niektoré mestá sa k postupujúcej francúzskej armáde pridali, iné boli dobyté vojenskou silou. Johankina predpoveď sa tak naplnila. Karola 17. júla 1429 skutočne korunovali za kráľa Francúzska. Johanka stála po jeho boku. Božia vôľa bola splnená, Johanka však rozhodne nezaháľala.

V rukách nepriateľa

Jej cieľom bolo dobyť Paríž, ktorý ovládali Burgunďania. Karola VII. žiadala o vojsko a financie na tento útok, ale jej prvý pokus skončil porážkou. Johanka si z boja odniesla zranenie stehna, do ktorého ju zasiahol šíp. Bola ale rozhodnutá, že sa k bránam Paríža vráti a pokúsi sa ho dobyť znovu.

Zúčastňovala sa na ďalších vojenských ťaženiach, ale kráľ bol stále menej ochotný ich financovať. Peniaze na náročné operácie sa hľadali ťažko, Johanka bola ale vo svojom vojenskom zapálení neoblomná. Jej popularita a vplyv rástli a hovorí sa, že Karol VII. sa práve toho obával.

Profimedia

Jej zajatie v meste Compiègne, ktoré obliehali Burgunďania, si tak mnohí historici vysvetľujú ako zradu. Počas útoku Johankinho vojska totiž veliteľ Guillaume de Flavy prikázal zdvihnúť most cez rieku a zavrieť bránu mesta. Vojaci sa tak ocitli pred mestom v obkľúčení nepriateľských vojsk.

Niektorí tvrdia, že Flavy dostal príkaz od samotného kráľa, aby Johanku týmto spôsobom „odrezal“ a vydal tak nepriateľovi. Iní to ale spochybnili s tým, že možno išlo o náhodu. Flavy proste nevedel, že Johanka a ostatní vojaci ešte nie sú v bezpečí za múrmi mesta, a keďže chcel ochrániť jeho obyvateľov, dal príkaz na zavretie brány.

Súdny proces

Johanka sa teda ocitla v burgundskom zajatí, z ktorého sa pokúsila neúspešne utiecť. Burgunďania ju napokon predali Angličanom za 10-tisíc libier zlata. V decembri 1430 ju previezli do Rouenu, sídla anglickej okupačnej vlády, a odovzdali cirkevnému súdu. Jeho predsedajúcim bol biskup Pierre Cauchon, ktorý stál na strane Angličanov.

Aj zvyšok zastúpenia súdu bol jednostranný a pozostával čisto z burgundských a proanglických duchovných. Johanka bola obvinená z kacírstva, ale aj z „perverzity“ (nosenia mužského oblečenia) a jej proces sa začal 9. januára v Rouene.

Profimedia

Celkovo sa uskutočnilo pätnásť pojednávaní, z toho šesť verejných. Duchovným v tomto prípade nešlo o skutočné zisťovanie viny či neviny. O tom, že Johanka je kacírka, boli dopredu presvedčení, navyše bol na nich vyvíjaný tlak zo strany Angličanov, ktorí chceli Johanku čo najskôr vidieť na popravisku. Počas súdu robili teda všetko pre to, aby ju usvedčili. Johanka ale aj v tejto situácii ukázala neobyčajnú silu, vyrovnanosť a inteligenciu.

Ohurovala svojou inteligenciou

Počas procesu na niektoré otázky ohľadom svojich vízií odmietla odpovedať s tým, že boli určené len pre kráľa Francúzska. Pri iných ale svojimi odpoveďami tribunál privádzala do úžasu. Napríklad sa jej spýtali, či si myslí, že je v Božej milosti. Išlo o pascu, pretože podľa oficiálneho učenia cirkvi si nikto nemohol byť istý, že je v Božej milosti. Ak by teda Johanka odpovedala áno, bol by to dôkaz jej kacírstva. Ak by ale odpovedala nie, priznala by tým svoju vinu.

Johanka sa ale tejto pasci dokázala vyhnúť, keď povedala: „Ak nie som v Božej milosti, nech ma do nej Boh postaví, a ak som, nech ma v nej Boh nechá.“

Profimedia

Preukázala tiež veľkú odvahu a svojim sudcom čelila so vztýčenou hlavou. Cauchonovi napríklad adresovala tieto slová: „Hovoríte, že ste mojím sudcom. Neviem, či je to pravda, ale dajte si dobrý pozor, aby ste nesúdili zle, lebo sa vystavíte veľkému nebezpečenstvu. Varujem vás. Ak vás Boh potrestá, ja som si splnila povinnosť, keď som vás varovala.“

Poprava na hranici

Vďaka svojim odpovediam a silnej osobnosti získavala sympatie prísediacich, takže po šiestich verejných pojednávaniach bolo rozhodnuté, že zvyšok vypočúvaní sa bude viesť v jej cele. Výsledok procesu ale asi neprekvapil: Johanka bola uznaná vinnou z kacírstva, modloslužobníctva a vyvolávania démonov a odsúdená na trest smrti upálením.

Bola jej však ponúknutá „milosť“: pokiaľ sa vzdá svojich tvrdení a zavrhne ich, tak ju nechajú žiť a odpyká si doživotný trest v žalári. Johanku odviezli na hranicu a boli pripravení ju okamžite upáliť. Strach pred smrťou v plameňoch ale zvíťazil a ona všetko zaprela.

Lenže po dvoch dňoch si to rozmyslela. Opäť si obliekla mužské oblečenie a svoje priznanie odvolala. 28. mája ju tentokrát svetský súd odsúdil ako ťažkú heretičku na trest smrti upálením. Poprava sa konala 30. mája 1431. Johanka poprosila dvoch duchovných, aby jej počas nej držali pred očami krucifix.

Profimedia

Keď jej telo zachvátili plamene, kričala mená svätých a žiadala ich o rýchlu smrť. Zomrela vo veku 19 rokov. Kat Geoffroy Thérage bol presvedčený, že Johanka bola svätá a „nesmierne sa bál zatratenia“ za to, že ju upálil. Anglicko napokon storočnú vojnu v roku 1453 prehralo. Práve vstup Johanky do vojny znamenal jej obrat a dovtedy prehrávajúce Francúzsko začalo nepriateľov postupne vytláčať.

Rehabilitácia

Proces s Johankou bol, samozrejme, mimoriadne nespravodlivý, a to dokonca aj na pomery inkvizície. Niektoré časti prepisov z pojednávaní boli dokonca sfalšované tak, aby ju vykreslili v horšom svetle. V roku 1455, už po skončení vojny, sa začal nový proces na nariadenie pápeža Kalixta III. Vyšlo najavo, že Johanka bola odsúdená neprávom.

Jej proces bol politicky motivovaný a Johankine práva tvrdo pošliapané. V roku 1456 ju vyhlásili za nevinnú. V roku 1909 ju pápež Piux X. blahorečil a v roku 1920 bola pápežom Benediktom XV. vyhlásená za svätú.

Shutterstock

Halucinácie či božské zjavenia?

Bola Johanka skutočne poslom Boha? Podľa kresťanov rozhodne áno, avšak vedci zastávajú predsa len skeptickejšie stanoviská. Podľa nich mohla trpieť nejakou duševnou chorobou, hoci nevedia presne akou. Do úvahy prichádza schizofrénia či epilepsia. Jej vízie (halucinácie) mohli byť aj výsledkom otravy jedlom.

Odborníci aj historici sa ale zhodujú, že v každom prípade išlo o výnimočnú ženu, ktorá mala neobyčajnú silu osobnosti, obrovskú charizmu a vodcovské schopnosti. Jej vojenské úspechy a vplyv na priebeh storočnej vojny sú neodškriepiteľné a dnes patrí medzi najvýznamnejšie postavy histórie.

O tom, ako vyzerala, môžeme len špekulovať. Nemáme totiž k dispozícii žiadny jej dobový portrét. Za to málo, čo bolo zaznamenané, vďačíme hlavne Jeanovi d’Aulon, ktorý bojoval po jej boku a bol tiež jej ochrancom a panošom. Z jeho zápisov vyplýva, že Johanka bola asi 157 centimetrov vysoká, atletickej postavy a s tmavšou pleťou. Mala krátky krk a červené znamienko za pravým uchom.

Oči mala pravdepodobne čierne, tmavé mala aj vlasy, ktoré najčastejšie nosila zastrihnuté nakrátko. Popis jej tváre sa nezachoval, ale muži ju vnímali ako veľmi pôvabnú a atraktívnu. Mala pekný hlas, ale hovorila len málo. Vynikala tiež rozvahou a pomerne veľkou fyzickou silou.

Profimedia

Johanka z Arku vo filmoch

Príbeh Johanky z Arku bol nespočetnekrát sfilmovaný či vyrozprávaný v kinách alebo divadelných hrách. Prvý film Jeanne d’Arc vznikol už v roku 1898 v réžii Georgesa Hatota. Významným dielom je dráma Utrpenie panny Orleánskej z roku 1928, ktorú natočil Carl Theodor Dreyer.

Z modernejších stvárnení môžeme zmieniť snímku Posol: Príbeh Johanky z Arku (1999) od Luca Bessona. Johanku si v nej zahrala Milla Jovovich. V tom istom roku vznikla aj televízna miniséria Johanka z Arku s Leeleee Sobieski v hlavnej úlohe. Zatiaľ posledným filmom je dráma Joan of Arc od Bruna Dumonta z roku 2019. Johanku stvárnila Lise Leplat Prudhomme.

Gaumont Buena Vista International / MovieStillsDB

Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť