Aj v tomto článku si povieme niečo viac o najobávanejších a najhorších slovenských mafiánoch. Tentokrát si preklepneme Juraja „Piťa“ Ondrejčáka, ktorý šéfoval zločineckej skupine piťovcov. Išlo o jeden z najhorších gangov na Slovensku, ktorý vo veľkom pašoval drogy, získaval peniaze z prostitúcie a medzi jeho členmi by sme našli mnoho neonacistov.

Ako mnohé iné mafiánske skupiny, ani piťovci sa pri vybavovaní svojich kšeftov neštítili tých najbrutálnejších činov, vrátane vrážd a fyzických napadnutí. Ich záver sa však od iných predstaviteľov organizovaného zločinu predsa len v niečom odlišoval.

Vyštudovaný právnik na dráhe zločinu

Juraj Ondrejčák prezývaný Piťo istú dobu patril medzi gang sýkorovcov, ktorému po smrti Miroslava Sýkoru velil Róbert Lališ alias Kýbel. Uvádza to aj portál Aktuality. Ondrejčák nebol žiadny hlupák, ale vysoko inteligentný človek, bol magistrom práva na vysokej škole v Sládkovičove a dokonca mal zálusk aj na získanie titulu doktora práv (JUDr.). Cynickou iróniou je, že téma jeho práce sa nazývala Úkladná vražda.

Medzi sýkorovcami Piťo dlho nepobudol, pretože často dochádzalo ku konfliktom medzi ním a Kýblom. Ondrejčák mal problém rešpektovať akékoľvek autority, a inak to nebolo ani v tomto prípade. V podsvetí sa takéto konflikty väčšinou končili mafiánskou popravou, avšak Ondrejčák sa tomuto osudu vyhol a zo skupiny proste odišiel.

Poslednou kvapkou malo údajne byť to, že Piťo vykonal ozbrojenú lúpež, na ktorú Kýbel nedal súhlas. Jeho odchod tak bol nevyhnutný. Zdá sa ale, že Kýbel a spol. nemali nejaký veľký záujem na jeho odstránení. Dokonca s Piťom a jeho bandou niekoľkokrát spolupracovali.

Ondrejčák po odchode začal okolo seba zhromažďovať vlastnú skupinu verných. Jeho pravou rukou bol Mikuláš Polóny. Zaujímavé je, že Ondrejčáka vždy dráždilo, keď jeho skupinu niekto označoval za mafiánsku. On sám sa prezentoval ako bežný podnikateľ (hoci v živnostenskom registri dlho uvádzaný nebol) a ostatní mali byť proste jeho kamaráti. Takáto výhovorka ale bola veľmi priehľadná, a asi sa nenašiel nikto, kto by jej veril.

Piťo si na vizuálnu stránku svojej skupiny výrazne potrpel. Ako uvádza novinár Tom Nicholson v časopise .týždeň, všetci jej členovia nosili rovnaké oblečenie (bombery neonacistickej značky Thor Steinar či Alpha Industries) a vozili sa na Mercedesoch G (prezývaných „géčka“). Pokiaľ teda niekto v Bratislave videl podobne oblečených ľudí jazdiacich na géčkách, hneď vedel, s kým má tú česť.