Populácia narastá, no miesta, kam môžeme pochovať zosnulých, sa však postupne míňajú. Je tak len otázkou času, kedy sa týmto problémom začne zaoberať aj Slovensko. A to aj napriek tomu, že sa mnohí ľudia nazdávajú, že je u nás miesta viac než dosť. Na problematiku upozornil portál Unilad.
V niekoľkých častiach Európy môžeš vidieť kostnice, ktoré svedčia o tom, že problém s nedostatkom miesta mali aj naši predkovia. Takisto mnohé kostoly a kláštory sú preplnené ľudskými kosťami. Kaplnky nimi boli zase zdobené z dôvodu, že ľudské pozostatky mali „odpočívať“ na posvätnom mieste.
V sakrálnych stavbách sa zase kosti ukladali do rôznych geometrických tvarov a vyzerali ako umelecké dielo. Počas toho, ako svet sužovali vojny, mor, hladomor či iné epidémie, nebolo veľa možností, ako dôstojnejšie uložiť pozostatky hromadne umierajúcich.
Veľmi dobrým príkladom je mesto Brno. Kostnice v ňom vznikli z dôvodu dlhodobého uskladňovania kostí v centre mesta. Hlbší význam bol ten, že poukazovali na ľudskú pominuteľnosť.
Angličania majú problém
Pozemky v Anglicku, ktoré sú vyhradené pre hrobové miesta, sa nemôžu donekonečna rozširovať. Portál Unilad poukázal na niekoľko možností, ktoré by mohli túto nepriaznivú situáciu vyriešiť. V Spojenom kráľovstve je najčastejšia kremácia. Do ovzdušia sa však šíri veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a odborníci varujú, že zubné výplne zosnulých môžu do ovzdušia uvoľňovať ortuť.
Jedným z riešení je pochovať zosnulého v kapsule pod stromom. Jeho telo sa bude rozkladať a pre strom budú tieto živiny prospešné. Cintoríny by tak museli vytvárať zalesnené oblasti. Ďalším riešením je kompostovanie. Telo by umiestnili do boxu z mycélia húb a baktérií, ktoré by urýchľovali proces rozkladu tela.
Takisto sa navrhuje, aby boli staršie hroby používané opätovne. Niektorí odborníci však tvrdia, že sa tým problém len zbytočne skomplikuje. Bude tak viac než zaujímavé sledovať, ako sa s touto problematikou popasujú vyspelé krajiny a či sa nimi inšpiruje aj Slovensko.
