8. Bola som na rande v parku. Keď ma chalan odprevadil domov, pred dverami som zistila, že nemám kľúče. Museli mi niekde vypadnúť. Chalan sa ponúkol, že mi ich pomôže nájsť, tak sme hodinu len so svetlami z mobilov prečesávali park, no bez úspechu. Ako poslednú možnosť som napísala na subreddit nášho mesta, no veľa som si od toho nesľubovala. Napriek tomu motyka vystrelila a ozval sa mi človek, ktorý ich našiel.
9. Na zadnom sedadle taxíka som si nechala tašku s vecami v hodnote štyritisíc eur – vrátane pracovného mobilu a laptopu. Asi o tri hodiny neskôr okolo mňa prefrčal znova. Podarilo sa mi ho odchytiť a získať tašku naspäť. Neviem, čo bolo väčšie šťastie – či to, že okolo mňa opäť prešiel, alebo to, že ju dovtedy nikto iný nevzal.
10. Pri plávaní v mori mama stratila prsteň, ktorý dostala od svojej mamy. Išlo o rodinné dedičstvo. O niekoľko rokov neskôr opäť plávala v mori – tentoraz však inom – a všimla si, že neďaleká potápačka ho má na prste. Počkala na ňu teda na brehu, povedala jej celý svoj príbeh a potápačka jej ho bez problémov vrátila. Pekné vedieť, že dobrí ľudia ešte nevymreli.
11. Frajerova mama mi ukazovala rodinné albumy. Pri ich prezeraní sme narazili na starú fotografiu z jej detstva, keď ju rodičia zobrali do Disneylandu. V pozadí fotografie si všimla svojho svokra – viedol za ruku malého chlapčeka. Tento chlapček sa o dvadsať rokov neskôr stal jej manželom.
12. S manželkou sme sa narodili v tej istej nemocnici, len sedem dní od seba. Obaja sme vyrastali v tom istom susedstve, len o ulicu ďalej. Keď som mal 10, s našimi sme sa presťahovali do iného mesta. Keď ona mala 11, presťahovala sa do toho istého mesta s rodičmi tiež. Čo je ešte komickejšie, šesť rokov pracovala v tej istej budove, v ktorej mám ambulanciu, ako sestrička, len na inom poschodí.
Paradoxne, aj tak sme sa nikdy nestretli. Kde sme sa stretli? Na zahraničnej konferencii na opačnom konci sveta, v jednom obrovskom hoteli. Vyviezol som sa o desať poschodí vyššie, len aby som sa s ňou ešte nemusel rozlúčiť. Áno, desať poschodí.
13. Posledný deň letných prázdnin som sa bicykloval v parku a na zemi zbadal niečí študentský preukaz. Zobral som ho so sebou. Na druhý deň ku mne učiteľka v škole posadila nového študenta. Pozrel som sa naňho a neveril vlastným očiam. Bol to jeho preukaz z predchádzajúcej školy.
14. Keď bol otec ešte dieťa, rodičia ho zobrali do zábavného parku. Počas jazdy na horskej dráhe jeho otcovi vykĺzla z vrecka peňaženka, no úplnou náhodou mu pristála na nohe. Podarilo sa mu ju zachytiť a udržať medzi chodidlami po zvyšok jazdy.
